Bývalý šéf Ústavného súdu: Odôvodnenie prezidenta nemôže obstáť

Bývalý šéf Ústavného súdu JÁN MAZÁK nepochopil, prečo bol Čentéš pre hlavu štátu treťoradý.

Bývalý predseda Ústavného súdu (ÚS) Jozef Mazák a Ivan Gašparovič, ktorý do jeho rúk ako prezident skladal sľub. Počas inaugurácie v júli 2004 prisľúbil Gašparovič dbať o blaho národných, a nie národnostných menšín, ako mu to predpisuje ústava. Ján Ma(Zdroj: ARCHÍV TASR)

Bývalý šéf Ústavného súdu JÁN MAZÁK považuje rozhodovanie o vymenovaní generálneho prokurátora za príliš dlhé.

Ján Mazák (1954)
  • od roku 1993 poradca Ústavného súdu;
  • 1998 až 2000: štátny tajomník ministerstva spravodlivosti;
  • 2000 až 2006: predseda Ústavného súdu;
  • 2006 až 2012: generálny advokát na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev;
  • od roku je profesorom;
  • pôsobí na Ústave európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Čo ste si pomysleli, keď ste si prečítali rozhodnutie prezidenta o nevymenovaní Jozefa Čentéša?

„Treba otvorene povedať, že ako právnik čítam také dokumenty trochu inak, ako ich čítajú nielen ľudia bez právnického vzdelania, ale aj právnici, ktorí nie sú špecialistami na ústavné právo. Takže som ho čítal so záujmom a konfrontoval som ho s tým, čo viem o ústavnom práve. Prvé, čo mi však napadlo, bolo, že oznámenie prezidenta asi on sám nepovažuje za rozhodnutie, ale len za úkon voči Národnej rade, a preto ho nedoručoval pánovi Čentéšovi, teda ak som tomu správne porozumel.“

Ak tvrdíte, že nešlo o rozhodnutie, ale len o oznámenie, znamená to, že prezident niečo zanedbal?

„Netvrdím to, domnievam sa však, že z hľadiska možných ústavnoprávnych úkonov hlavy štátu prezident síce oznámil Národnej rade, že sa rozhodol nevymenovať Čentéša, ale keďže mu toto oznámenie nedoručil, sám ho asi nepovažuje za rozhodnutie vo formálnom zmysle slova.“

Išlo o zámer z jeho strany?

„Na to je ťažké odpovedať, do hlavy nikomu nevidíme. Skôr usudzujem, že ak to je tak, ako som naznačil, tak je to právny názor pána Gašparoviča, že v danom prípade postačovalo oznámenie Národnej rade, ktorá kandidáta navrhla, že sa ho rozhodol nevymenovať.“

Ak by nešlo o rozhodnutie, bol by to dôvod pre Ústavný súd, aby zamietol najnovšiu sťažnosť Čentéša?

„O tom pochybujem. V ranej judikatúre Ústavného súdu sme považovali za rozhodnutie aj obyčajné oznámenie ministerstva financií, ktoré bolo vo forme listu, takže takýto neformálny prístup s dôrazom na obsah úkonu, ktorý sa preskúma Ústavným súdom, by mal zostať zachovaný, alebo odklon od tejto judikatúry náležite vysvetlený.“

Bolo správne, že Ústavný súd rozšíril právomoc prezidenta a umožnil mu svojím nálezom parlamentom zvoleného kandidáta nevymenovať aj z iných ako zákonných dôvodov?

„Profesionálne sa s takým rozšírením kompetencie, nad rámec uznesenia o výklade vo veci viceguvernéra Národnej banky Slovenska, neviem stotožniť. Ale musím ho rešpektovať. Ambíciou by však malo byť čo najskôr tento sporný výklad „zvrátiť“ do podoby, v ktorej by interpretácia ústavy rešpektovala podstatu parlamentnej demokracie a to, že prezident sa nachádza v šiestej hlave ústavy, nadpísanej výkonná moc, teda za zákonodarnou mocou.“

Obstoja dôvody, ktoré prezident pri Čentéšovi uviedol?

„Pozrime sa na problém triezvo a realisticky. Všetko závisí od osôb a obsadenia úloh v ďalšom pokračovaní tejto prokurátorskej ságy. A tak môj názor bude len jeden z viacerých odborných stanovísk. Ale, pravdupovediac, tie dôvody nemôžu obstáť.“

Očakávali by ste takéto zdôvodnenie po vyše roku a pol, koľko prezidentovi trvalo, kým rozhodol?

„Nuž, to mi prekážalo hádam najviac.“

Prečo?

„Už vo veci viceguvernéra Národnej banky Slovenska bolo Ústavným súdom povedané, že prezident môže preskúmať len to, či kandidát spĺňa zákonné predpoklady na funkciu, alebo nie. A tak nebolo žiadnym problémom rozhodnúť o návrhu Národnej rady v lehote, ktorá by bola aspoň priemerom lehôt, v ktorých prezident vymenoval iných ústavných činiteľov, napríklad vládu, predsedu najvyššieho súdu, kandidátov na sudcov navrhnutých súdnou radou a tak by sa dalo pokračovať.“

Bola to teda pri Čentéšovi primeraná lehota?

„Veď to je jasné z predchádzajúcej odpovede. Nie, lebo sa veľmi vymykala z uvedeného priemeru dôb potrebných v minulosti na vymenovanie iných ústavných činiteľov. A tu musím povedať, že úkony prezidenta vytvárajú ústavnú prax a tá by nemala byť uplatňovaná rozdielnym spôsobom. Na takú prax nemôžu, podľa mňa, vyplývať konania na Ústavnom súde, najmä, v tomto prípade preto, že už existovalo uznesenie o výklade ústavne rovnakej otázky, ktoré bolo riadne publikované v Zbierke zákonov.“

Ako ste vnímali počiatočné vyjadrenia prezidenta, že Čentéš je preňho terciálnou otázkou?

„Nepochopil som ho. Nedokázal som rozšifrovať zmysel takého postoja, veď prezident je povinný podľa ústavy dbať na riadny chod ústavných orgánov.“

V dôvodoch, ktoré prezident spomína, sa odvolala v mnohom na medializované informácie. Obstoja takéto zdroje pri oficiálnom rozhodnutí hlavy štátu?

„Vrátim sa k tomu, čo nazývam ústavnou praxou hlavy štátu. Ak by tento prezident alebo predošlí prezidenti používali takýto spôsob odôvodňovania svojich rozhodnutí a úkonov, tak by to mohlo byť v poriadku. Ak nie, a veru s tým som sa nestretol, vzniká otázka, prečo sa naraz hlava štátu uchyľuje k zdrojom, ktorých pravdivosť, objektívnosť alebo úplnosť sa len ťažko overuje.“

Ak hovorí, že voľba Čentéša bola spolitizovaná, je možné, aby takou neboli aj všetky ďalšie, ktoré prebehnú v parlamente?

„Nuž hádam to je už mimo témy. Nech mi niekto uvedie, ktorá voľba vysokého ústavného činiteľa alebo iných verejných činiteľov v parlamente za existencie Slovenskej republiky nebola politickým aktom, často spolitizovaným. Taký príklad neexistuje. Dôvod je jasný. Vždy ide o podiel na reálnej moci v štáte a to motivuje niekedy väčšiu, niekedy menšiu mieru politizácie procesu voľby.“

Sledovali ste, ako voľba v minulosti prebiehala? Čo ste si o nej mysleli?

„Z hľadiska istých etických princípov alebo minima mravnosti v konaní aktérov to bolo tak trochu divadlo, tak trochu bezmocnosť a tiež aj prejav politickej nezrelosti a neskúsenosti. Ale nič viac. Opäť však podčiarknem. Ja som právnik. Počkal som na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval bez akýchkoľvek pochýb, že docent Čentéš bol ústavným a zákonným spôsobom zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora.“

Mala by sa voľba generálneho prokurátora zmeniť?

„Nevidím žiaden rozumný dôvod na zmenu ústavných a zákonných postupov. Iste, vtiahnuť do procesu navrhovania kandidátov samotných prokurátorv, prípadne aj justíciu ako takú, nepovažujem za zlý nápad.“

Argumentom proti Čentéšovi je skartovanie výpovede poslanca Igora Matoviča. Je to dôvod pre nevymenovanie zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora?

„Odpoviem príbehom. Už každý možno zabudol, že pri prijímaní sľubu prezidenta Gašparoviča som sa dostal ako predseda Ústavného súdu, ktorému do rúk skladal sľub, do úzkych. Pánovi Gašparovičovi sa vtedy pokĺzol jazyk a zmenil text sľubu, síce nepatrne, ale zmenil. Mal som azda podľa ústavy vyhlásiť voľby prezidenta za neplatnú, lebo zložil sľub s výhradou? Mal som bazírovať na ojedinelej chybe človeka, ktorý prežíval iste stres, mal som zabudnúť na státisíce jeho voličov? Nie! Ja som sľub prijal a aj som bol za to kritizovaný. Konal som však správne. Rešpektoval som suveréna, občanov a voličov pána Gašparoviča. A preto skartovanie považujem ozaj za oveľa menší priestupok, ak to priestupok vôbec bol a nie len zlá orientácia v technike.“

Prezident spochybňuje aj morálny kredit kandidáta, a to preto, že skartovanie najskôr pripísal sekretárke. Súhlasíte s ním, že to vzbudzuje vážne pochybnosti o čestnosti kandidáta?

„Pochybujem, že docent Čentéš niečo také materiálne urobil. Napokon o neporušení jeho morálneho kreditu hovorí najviac to, že nebol za taký skrat nijako postihnutý a to je, z hľadiska právneho, rozhodujúci fakt.“

Môže to byť prekážkou pre jeho nevymenovanie?

„Už som odpovedal spomenutým príbehom. Nie, náhodný skrat, k tomu bez následkov, nemôže zmazať u kandidáta desaťročia poctivej a vysoko odbornej práce alebo negovať suverénne postavenie jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu, ktorým je u nás Národná rada.“

Má prezident právo morálne hodnotiť parlamentom zvoleného kandidáta, a to aj v kontexte jeho mnohých predchádzajúcich rozhodnutí, pri ktorých bol, napríklad aj ako predseda parlamentu? Napríklad pri protiústavnom zbavení poslaneckého mandátu Františka Gauliedera?

„Pevne verím, že hlava štátu ako aj každý občan tohto štátu má právo na morálny odsudok alebo hodnotenie každej verejnej udalosti. A to v prípade prezidenta platí aj vtedy, ak sa budeme vracať do jeho minulosti, v ktorej sa iste nachádzajú kritizovateľné kroky, rozhodnutia a rozporuplné správanie. Dôležité je podľa mňa len to, či taký morálny odsudok alebo negatívne hodnotenie obstojí, alebo nie. Ak by teda prezident mal v prípade kandidáta Čentéša pravdu, potom ju nemôžeme prehlušiť jeho minulosťou, ak by pravdu nemal, potom by mu nepomohlo ani to, že mal krištáľovo čistú minulosť.“

Zachytili ste v minulosti vyjadrenia Čentéša? Mali ste z nich pocit, že verejne osočoval prezidenta či zasahoval do právomocí Ústavného súdu?

„Kdeže! Jeho vyjadrenie som viac vnímal ako ukážku triezveho a ústupčivého človeka, ktorý úzkostlivo dbá na svoju profesiu, než osobu, ktorá by chcela útočiť alebo znevažovať.“

Myslíte si, že ak teraz podal Čentéš ústavnú sťažnosť, tak by mal Ústavný súd vydať predbežné opatrenie, a teda ďalšiu voľbu v parlamente zdržať?

„Nerád by som sa vyjadroval k takej delikátnej veci. Samozrejme, ako človek, ktorý strávil na Ústavnom súde takmer 14 rokov, musím povedať, že podľa existujúcej a doposiaľ nezmenenej judikatúry také opatrenie by bolo namieste. Tu pripomeniem napríklad prípad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý dosiahol v podobnej situácii dočasné opatrenie, a napriek tomu nebol úspešný.“

Čo by sa stalo, ak by parlament zvolil nového kandidáta, prezident ho vymenoval a následne by Ústavný súd dal aj za pravdu Čentéšovi?

„Muselo by nasledovať navrátenie do predošlého stavu. Ako, to sa už nedá tak jednoducho vysvetliť. Ale ústavne je to, podľa mňa, schodné.“

Aký signál prezident vyslal svojím rozhodnutím?

„Nie som si istý, či občania vnímajú toto rozhodnutie o nevymenovaní ako niečo dramatické, tak ako je to napríklad dosť na hrane, ba až za hranicou únosnosti, povedzme pre ústavných právnikov. Niektorí občania postoj hlavy štátu kritizujú, iní sa s ním stotožňujú, ale dôvodom na také postoje je skôr to, aký politický názor majú. Jeden z mojich priateľov to však vystihol, keď mi povedal. Vidíš, pravda, a to mieril na môj odborný názor na problém vymenovania generálneho prokurátora, bez moci je ti nanič. Tak asi to je ten signál pre občana.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 202
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 604
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 553
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 446
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 263
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 845
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 337
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 703
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 948
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 564

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Kiska: Rakúsko je našim silným partnerom a jedným z najdôležitejších investorov

Prezident pripomenul, že rakúske banky príchodom na Slovensko prispeli k tomu, že náš bankový sektor je stabilný.

Špeciálny prokurátor s Gorilou stále nepohol, hoci predpovedal inak

Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš pred odchodom obvinil dvoch ľudí, obžalovaní zatiaľ nie sú.

Propaganda a hoaxy majú rozdeliť ľudí, lži už začali pokutovať (debata SME)

Slovensko je náchylnejšie uveriť proruskej propagande, podľa odborníkov na dezinformácie tu prevláda sentiment aj časť ruskej identity v histórii.

Pohotovosti majú byť otvorené len do jedenástej večer

Pohotovosti majú byť v každom okresnom meste. Tých je 79. Oproti súčasnému stavu sa tak ich počet veľmi nezníži, ako chcel pôvodne Drucker.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop