BRATISLAVA. Začali sa mi triasť kolená, vzal som pušku a vystrelil. Zasiahol som ho do zadnej nohy. Zúrivo zavíjajúc odbehol a začal si lízať poranenú nohu.
Vystrelil som druhú ranu na stred chrbtice. Výstrel vyšiel presne cez komoru a aj napriek tomu sa plazil ešte tridsať metrov s chvostom hore. Aká to musí byť sila? Znova som prebil a vravel si: Dnes už nepôjdeš.
Takto na internetovom portáli Lovu zdar opisuje jeden z poľovníkov vzácny úlovok, ktorý skolil z posedu neďaleko poľskej hranice.
Podarilo sa mu dostať jedného zo 130 vlkov, ktorých odstrel úrady oficiálne povolili od novembra do polovice januára.
Práve poľské ministerstvo životného prostredia, ale aj Európska komisia či českí ochranári nás za odstrely vlkov kritizujú.
Poliaci vlky celoročne chránia a našim poľovníkom vyčítajú, že v pohraničných oblastiach strieľajú aj ich svorky. Naše úrady preto požiadali, aby v zóne 23 kilometrov od poľskej hranice odstrely zakázali.
Slovenská studnica
Vlky u nás
- údaje o počtoch sa pohybujú od 250 do 2065,
- ministerstvo pôdohospodárstva vlani povolilo odstrel 139 vlkov, tento rok 130,
- zväčša žijú v štvor– až päť–členných svorkách,
- vlky sú chránené, strieľať sa môžu len od 1. novembra do 15. januára.
Slovenské ministerstvo životného prostredia tvrdí, že o zavedení prihraničného pásma s vylúčením lovu vlka intenzívne rokujú.
Upozorňuje však, že povolenia na odstrely vlka schvaľuje ministerstvo pôdohospodárstva.
Rezort na čele s Ľubomírom Jahnátkom kritiku Poliakov odmieta.
„Lov vlka dravého na Slovensku nemá vplyv na cezhraničné populácie, a to najmä z dôvodu, že je to práve populácia vlka dravého na Slovensku, ktorá zásobuje populáciu vlka aj v okolitých štátoch,“ reaguje hovorca ministerstva Peter Hajnala.
Kadejaké čísla
Ministerstvo pôdohospodárstva kritizujú aj domáci ochranári.
Vysokoškolský pedagóg a ekológ Michal Wiezik tvrdí, že každoročné vysoké kvóty na odstrel vlkov môžu populáciu tejto šelmy u nás vážne ohroziť.
„Ministerstvo životného prostredia odhadlo počet vlkov na Slovensku na 250 až 400. Ak 130 z nich ročne zastrelíme, je to na hranici ich prirodzeného prírastku,“ varuje.
Ministerstvo spresňuje, že odhad pochádza z roku 2007 a dnešná populácia vlkov môže byť až do 600 kusov.
Ministerstvo pôdohospodárstva nepriaznivý vplyv kvót na populáciu vlkov nepripúšťa. Priznáva však, že o počte vlkov nemá presné informácie.
Kvóty stanovuje na základe návrhov poradných zborov jednotlivých poľovných oblastí, v ktorých sedia miestni úradníci a poľovníci.
Tí sa odvolávajú na úplne iné čísla ako ministerstvo životného prostredia.
„V roku 2011 bolo na Slovensku 2065 vlkov,“ tvrdí výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba. Číslo pochádza zo štatistickej ročenky Národného lesníckeho centra, ktorej údaje dodávajú poľovníci.
Šuba odhady ministerstva životného prostredia spochybňuje a rezort kritizuje za to, že nie je ochotný investovať do moderných metód sčítania zveri.
Ochranári a poľovníci sa okrem počtu vlkov sporia aj o spôsob ich strieľania.
„Lovia sa v národných parkoch a čo je ešte absurdnejšie, tak aj v chránených územiach Natura 2000, ktoré boli vyhlásené práve pre ochranu vlka,“ tvrdí Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia Vlk.
Vzácna trofej, ktorú si poľovníci veľmi cenia. FOTO: ARCHÍV SME – JÁN KROŠLÁK
Vlčí Mercedes
Poľovníci i ministerstvo pôdohospodárstva považujú za dostatočné súčasné obmedzenia. Tie zakazujú odstrel vlkov v rezerváciách s najprísnejším stupňom ochrany a v dvoch migračných koridoroch do Česka a Maďarska.
„Je úplne zrejmé, že veľké šelmy majú podliehať manažmentu. Keď ich je málo, máme ich chrániť a keď je ich veľa, musíme ich loviť a udržiavať v prirodzenej miere,“ tvrdí Šuba.
Poľovníci vlky v ročenke vedú ako „zvieratá škodlivé poľovníctvu“ a škody, ktoré napáchali lovom koristi, vyčíslili len za vlaňajší rok na 540-tisíc eur.
Lukáč, naopak, tvrdí, že škody spôsobuje práve zabíjanie vlkov. „Vlky veľmi efektívne likvidujú choré diviaky, ktoré šíria klasický mor ošípaných, likvidujú aj besné líšky, pričom sa na ne besnota neprenáša,“ vraví.
Poľovníci lovia vlky podľa neho pre trofeje. „Je to statusová záležitosť, ako keď si niekto kúpi Mercedes. Vlka je dosť ťažké uloviť a komu sa to podarí, je macher, ktorý získal skalp,“ mieni.
Vlky žili blízko ľuďom a brali im ovce. FOTO: SME – JÁN KROŠLÁK
Etnologička: Báli sa aj si ich vážili
Vlky boli pre Slovákov dôležitým symbolom po stáročia, vraví KATARÍNA POPELKOVÁ z Ústavu etnológie SAV.
Aký vzťah k vlkom malo historicky obyvateľstvo na našom území?
„U Slovanov bola tradičná predstava vlka ako symbolu sily a odolnosti. Ľudia sa ho báli a súčasne si ho aj vážili, rešpektovali ho ako silného súpera. Jeho zuby, uši, chvost či pazúry boli amuletom mnohých Slovanov a vlk sa spájal aj s obradmi, ktoré sa cirkev snažila zakázať. Na našom území to dokladajú cirkevné záznamy a zápisky cestovateľov už od 10. storočia.“
V čom spočívali obrady?
„Obradové úkony a zákazy sa spájali najmä so severnými oblasťami. Tam jeho teritórium narážalo na človeka, ktorý na pasienkoch choval ovce a dobytok. Ešte v 20. storočí pastieri na Orave zaháňali na začiatku sezóny jedného barana do hory ako obeť vlkom, aby zase ony potom rešpektovali bezpečnosť stáda. Zo začiatku 20. storočia sú aj záznamy o zachovaní veľmi starej formy kolektívneho lovu, keď dedinčania vytvorili okolo vlka kruh, chytili ho do sietí a ubili palicami. V niektorých lokalitách na jar hnali stáda cez uzavretú reťaz, čo symbolizovalo, že ak kravy a ovce prejdú cez zamknutý zámok, bude mať aj vlk uzamknutý pysk celý rok.
Kedy zvyky vymizli?
„Etnografické výskumy z polovice 20. storočia takéto predstavy už nezaznamenávajú, lebo teritóriá vlka a človeka boli veľmi oddelené. Vplyv na to mali aj vycvičené ovčiarske psy.“
Akú úlohu hrali v ľudovej slovesnosti a zvykoch?
„Slovenská kultúra má v sebe silný kód vlka. V tradičnej próze a rozprávkach často vystupuje v podobe vlkolaka, človeka schopného premieňať sa na vlka. Rešpekt k vlkom vidno aj v predstavách vodcu vlčieho stáda, akéhosi kráľa vlkov, ktorý je veľmi veľký a má bielu srsť. V niektorých regiónoch sa dostal aj k štedrovečernému stolu, keď ho ľudia formulkou volali na večeru, aby neškodil cez rok.“
Dajú sa tradičné predstavy vystopovať aj vo vysokej trofejnej cene, ktorú ma vlk pre poľovníkov?
„V tejto časti Európy si vlky aj medvede zachovali najvyššiu trofejnosť ako zvieratá, ktoré majú veľkú silu, sú prefíkané a symbolizujú aj odolnosť.“
