Pavol Paška pripúšťa návrat k určovaniu výšky platov, podľa ktorého mzda poslanca predstavovala trojnásobok priemernej mzdy.
BRATISLAVA. Spôsob výpočtu poslaneckých platov by sa mal v tomto roku zmeniť, rovnako chce predseda Národnej rady pristúpiť k úprave zákona o poslancoch.
„Chceme tento rok pripraviť nový zákon o poslancoch,“ povedal s tým, že doteraz platná právna norma z čias socializmu je už neúčinná a obsoletná – teda zastaraná.
Z nového zákona o poslancoch sa podľa predsedu parlamentu odvinie aj novela zákona o odmeňovaní ústavných činiteľov.
„Keď sa ukáže, aký je vývoj ekonomiky, aké sú reálne mzdy ľudí, radi by sme vytvorili veľmi spravodlivý systém odmeňovania ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, prezidenta a vlády,“ konštatoval.
Keď rastú mzdy ľuďom, tak aj poslancom
Paška pripúšťa návrat k dlhoročnému spôsobu určovania výšky platov, podľa ktorého mzda poslanca predstavovala trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za uplynulý kalendárny rok.
„Koeficient v pomere k reálnym mzdám je asi najspravodlivejší, lebo zodpovedá realite. Nemusíte tam mať množstvo vstupov. Ak si povieme, že je akceptovateľný najmä z pohľadu verejnosti určitý pomer príjmov tak, ako sa akceptujú platy lekárov, či sudcov, tak nech ten pomer je vždy štandardný,“ vysvetlil predseda Národnej rady.
Zachovaná tak podľa neho bude filozofia, že keď rastú mzdy ľuďom, stúpnu aj platy poslancov a naopak.
Paška: Sulíkova úprava je nešťastná
Poslednú úpravu platov zákonodarcov z dielne vtedajšieho predsedu parlamentu Richarda Sulíka Paška považuje za veľmi nešťastnú.
„Upozorňovali sme na to, že je to vzorec, ktorý vychádza zo zlej predikcie a zo zlých parametrov. Výsledkom je, že mzdovú úroveň udržiavame stále zmrazenú od roku 2008,“ dodal.
Šéf národnej rady zdôraznil, že aj keď Sulík vtedy poslancov presviedčal, ako bude nový mechanizmus optimalizovať náklady, ak by sa dnes začal jeho vzorec využívať, platy poslancov by rástli rádovo o stovky eur ročne.
Na základe Sulíkovho návrhu sa platy poslancov znížia o 15 percent trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ak je deficit verejných financií v predchádzajúcom roku vyšší ako sedem percent, ak sa schodok pohybuje medzi piatimi a siedmimi percentami, platy sa znižujú o desať percent a ak je deficit v rozmedzí od troch do piatich percent, poslanecká mzda sa zníži o päť percent.
Pri deficite nižšom ako tri percentá sa platy neznižujú.
Okrem toho bratislavským poslancom patria paušálne náhrady vo výške 1,8 násobku priemernej mzdy a mimobratislavským vo výške 2,1 násobku.
Vzhľadom na krízu sa poslanecké platy niekoľko rokov nevalorizovali vôbec.
