Súd syna odsúdil, ale nevypočul, lebo bol na úteku. Dnešná štátna tajomníčka nevydala medzinárodný zatykač, hoci rodina vedela, kde je.
BRATISLAVA. Čoskoro to bude šesť rokov, čo si sedemdesiatnik Peter z Trenčína vypočul rozsudok, ktorým ho podmienečne odsúdili za podvod.
Dostal odklad na päť rokov, čiže trest si už odpykal. Stále však z tristoeurového dôchodku musí splácať dlh, spolu vyše 98-tisíc eur.
V prípade odsúdili aj Petrovho syna, ktorý vraj otca do podvodu namočil bez jeho vedomia. Dnes sa snaží otca očistiť a žiada, aby prípad súdy znovu otvorili.
„Desať rokov sme o ňom nič nevedeli, dôvera je fuč,“ povedala Petrova manželka. „Vie, že nám ublížil, a preto žiada obnovu konania,“ hovorí Peter.
Zložité dedenie
Fakty
Súdny proces
máj 2003: prokuratúra podáva obžalobu;
marec 2007: Okresný súd v Trenčíne rozhodol;
september 2010: Krajský súd v Trenčíne rozsudok potvrdil;
október 2011: Najvyšší súd zamietol dovolanie odsúdeného, Petrov syn namietal, že súd nevydal zatykač;
február 2012: syn dáva návrh na obnovu konania, v máji aj otec;
Na začiatku sporu bolo takmer osemnásť árov pozemkov, ktoré Peter zdedil s tromi ďalšími súrodencami. Chceli ich predať. Dohodli sa, že splnomocnia Petra, aby predaj vybavil.
Súrodenci podľa neho súhlasili, aby v ich mene podpísal s vlastným synom kúpnu zmluvu na vyše 153-tisíc eur. Syn sa mal stať jediným vlastníkom, aby jednoduchšie zohnali kupca.
Otec peniaze nikdy nevidel. Keď v roku 2001 prišla jemu aj súrodencom výzva na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti, začali sa problémy.
Bratia a sestra sa dožadovali svojho podielu. Neverili, že Peter žiadne peniaze nedostal. Na katastri zistili, že pozemky už dávno majú nových majiteľov. Petrov syn ich však stále ubezpečoval, že nič nie je doriešené.
Tvrdil to aj otcovi, ktorý mu vraj veril. Súrodenci potom podali trestné oznámenie, prišla obžaloba a nakoniec aj právoplatný rozsudok.
Petrov syn na polícii odmietol vypovedať. Konaniu na Okresnom súde v Trenčíne sa vyhýbal.
Sudkyňa Monika Jankovská, ktorá je dnes štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, v septembri 2004 rozhodla, že sa bude konať v jeho neprítomnosti, lebo je na úteku. O tri roky neskôr vyriekla rozsudok.
Syna nezatkli
Rodina sudkyňu upozorňovala, že obvinený je legálne v Česku a potom v Írsku, no medzinárodný zatykač nevydala.
Jeho brat dokonca písomne požiadal o pomoc pri hľadaní slovenské aj české ministerstvo vnútra. Spomenul aj konkrétnu značku auta, do ktorého ho videli nastupovať. Nestačilo to.
„Otec a brat nevedeli uviesť miesto pobytu obvineného,“ odpovedal hovorca trenčianskeho súdu Roman Tarabus na otázku, prečo zatykač nevydali. Pripomenul, že rozhodnutie potvrdil Najvyšší súd.
Podobne reagovala aj Jankovská. Cez hovorkyňu ministerstva odkázala, že rozhodovala podľa dostupných materiálov a predložených dôkazov s najlepším vedomím a svedomím.
Jej rozhodnutie neskôr potvrdil krajský súd a pred rokom aj Najvyšší súd.
Chýbajúca presná adresa aktuálneho pobytu obžalovaného nie je to dôvodom nevydať zatýkací rozkaz, povedal banskobystrický krajský a bývalý ústavný sudca Juraj Babjak. Súd sa má podľa neho snažiť zistiť skutkový stav a ak treba, zabezpečiť účasť obžalovaného.
Na súde zavážili najmä svedectvá poškodených súrodencov. Keď Najvyšší súd vec posudzoval, pripomenul, že syn o trestnom stíhaní vedel. Poznal obsah obvinenia aj to, že sa týka aj otca. Napriek tomu ostal v cudzine.
Trestný sudca, ktorý nechce byť menovaný, vraví, že postup trenčianskeho súdu bol „úplne v poriadku“. Upozorňuje, že aj keď sa teraz odsúdený otca zastáva, nemusí to byť pravda.
Snaha o obnovu
O obnovu konania požiadali vo februári a v apríli 2012 otec aj syn, doteraz sa o nich nerozhodlo. Peter aj jeho rodina sú skeptickí.
„Sudkyňa Jankovská sa stala dvojkou na ministerstve, tak je otázne, či súdy budú dokazovať jej pochybenie,“ hovorí Petrov druhý syn Ľuboš.
„Hádam sa dožijem toho, že raz vyjde syn z basy a porozprávame sa, prečo to urobil,“ vraví Peter, ktorému exekútor zablokoval jediný účet aj nasporené peniaze.
