Bratislava 17. septembra (TASR) - Väčšina politických strán nemá žiadnu alebo len veľmi nejasnú predstavu o fungovaní Slovenska v EÚ. Vyplýva to z analýzy zahraničnej politiky SR vo volebných programoch politických strán, ktorú uskutočnila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).
Najvágnejší program má v tejto oblasti Smer, ktorý sa síce na národné záujmy SR v budúcej EÚ často odvoláva, v programe ich však vôbec nekonkretizuje, uvádza Vladimír Bilčík zo SFPA. Nejasné predstavy o mieste a záujmoch Slovenska v EÚ má aj strana ANO, no ich program je v tejto oblasti oproti Smeru rozvinutejší, konštatoval ďalej analytik. SDKÚ podľa neho v programe využila oficiálne dokumenty Dzurindovej vlády, ale nepridala k nim vlastný pohľad. Len niektoré politické subjekty rozmýšľajú o čiastkových domácich problémoch z pohľadu budúceho členstva Slovenska v EÚ, poznamenáva Bilčík. Najucelenejší program v tomto ohľade prináša podľa analýzy KDH a OKS.
Napriek tomu, že Slovensko delí len niekoľko mesiacov od ukončenia prístupových rokovaní s úniou, mnohé stranícke programy zostali na úrovni spred niekoľkých rokov, uvádza sa vo vyhlásení SFPA. Podobne ako pri posledných voľbách v roku 1998 väčšina politických strán vníma vstup do EÚ len ako deklaratívne heslo a záležitosť čisto zahraničnej politiky. Únia sa po vstupe Slovenska podľa Bilčíka nestane len zahraničnopolitickou témou, ale aj plne integrovanou témou vnútornej politiky. Slovenskí politici tak až na výnimky zaostávajú za štátnymi úradníkmi a rezortnými odborníkmi, ktorí zastrešujú slovenské vzťahy s EÚ, dodáva Bilčík.
Smer podľa analytika hovorí len veľmi všeobecne, že podporuje vstup do EÚ, rozvíjanie obchodných vzťahov s nečlenmi EÚ a posilnenie hospodárskej dimenzie slovenskej diplomacie. Strana však nešpecifikuje, aké nástroje chce na to použiť, poznamenáva Bilčík. Vôbec sa podľa jeho slov nevyjadruje k otázkam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia vývoj Slovenska po vstupe do EÚ, ako je napríklad pohľad na reformu únie, na zapojenie sa SR do projektu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, pohľad na hospodársku a menovú úniu a na formovanie východnej politiky únie.
ANO podporuje v programe čo najrýchlejší vstup do EÚ a menovej únie v období desiatich až pätnástich rokov. No takisto podľa SFPA nerozvíjajú systematickým spôsobom otázku vzťahu Slovenska k obrannej a bezpečnostnej politike EÚ a východnej politike únie. ANO má podľa neho program vyšpecifikovanejší v oblasti harmonizácie daňového systému s EÚ.
SDKÚ ako strana sa prihlásila k tým prejavom, ktoré odzneli z úst predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, no chýba tu niečo nové, uvádza Bilčík. Prevzali najmä pohľad na reformu únie, úlohu Európskeho parlamentu v budúcnosti. No v oblasti hospodárskej menovej únie, spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky, východnej politiky a aproximácie práva je toho podľa neho oveľa menej. SDKÚ je napríklad za trvalú angažovanosť USA na európskom kontinente.
Program KDH ako celok nie je podľa Bilčíka kompaktný, čo odráža podľa neho odlišné pohľady čelných predstaviteľov hnutia. KDH a OKS sú unikátni heslom nielen vstúpiť do EÚ, ale v nej i obstáť. Vstup do únie je pri nich nielen cieľom, ale i nástrojom, konštatoval analytik. Podľa KDH má euro vstúpiť na Slovensko iba na základe hospodárskych výsledkov. Kresťanskí demokrati majú aj ucelený pohľad na reformu EÚ, kde kladú dôraz na budúce uplatnenie princípu subsidiarity. Hlásia sa k projektu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a hovoria o tom, že angažovanosť únie je potrebná tam, kde sa neangažuje NATO. Ako jediná zo strán kladie dôraz na bezpečnosť východnej hranice únie na Slovensku. KDH sa vyjadruje k budúcemu fungovaniu Slovenska v únii po inštitucionálnej a hospodárskej stránke, rozvádza Bilčík.
