BRATISLAVA. Na Ústavnom súde vybrali sudcu, ktorý posúdi sťažnosť neúspešného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.
Peter Brňák bude zodpovedný za prípravu sťažnosti na predbežné prerokovanie v senáte, do ktorého patrí aj podpredseda súdu Milan Ľalík a sudkyňa Marianna Mochnáčová.
Čentéš podal námietku voči dvom členom senátu. Ich mená neprezradil.
"Námietku som podal preto, lebo podľa môjho názoru existujú dôvodné pochybnosti o nepredpojatosti príslušných sudcov so zreteľom na ich pomer k prejednávanej veci a k druhému účastníkovi konania. Tým je daný zákonný dôvod na podanie takejto námietky, ktorej opodstatnenosť posúdi podľa zákona iný senát Ústavného súdu. Z dôvodov ľudského a profesionálneho rešpektu voči namietnutým sudcom Ústavného súdu nepovažujem v tejto chvíli za vhodné uvádzať verejne ich mená ani konkrétne skutočnosti, ktorými je námietka odôvodnená," vyhlásil pre TASR prokurátor Čentéš.
Podľa jeho slov "tieto skutočnosti sa stanú oficiálne známymi až vtedy, keď ÚS SR o podanej námietke rozhodne". "Dovtedy sa k týmto skutočnostiam vyjadrovať nebudem," dodal na záver Čentéš.
Pri takomto zložení senátu je pravdepodobné, že so sťažnosťou proti prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý ho nevymenoval, neuspeje.
O námietkach Čentéša voči sudcom má rozhodnúť senát v zložení Lajos Mészáros, Sergej Kohut a Juraj Horváth. Ten má povesť, že sa zvykne pridržiavať predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu.
Čentéš už na Ústavnom súde raz namietal Ľubomíra Dobríka, ktorému pripomínal, že ho s Gašparovičom spája politická minulosť v HZDS, a uspel. Dobrík to označil za útok.
„Vzbudil u mňa stav, ktorý mi bráni konať vo veci bez predpojatosti voči jeho osobe.“
O prvej Čentéšovej sťažnosti teda nerozhodoval. Sudca Brňák bol v minulosti poslancom za HZDS.
Otázne môže byť, či sa za nezaujatého môže považovať aj sudca Ľalík. Jeho syn Tomáš verejne vystupuje na portáli jinepravo, kde napísal, že rozhodnutie prezidenta o nevymenovaní Čentéša „napĺňa mantinely uznesenia Ústavného súdu“. Mohol by tak prejudikovať názor svojho otca.
Otázne je i pridelenie sťažnosti senátu. Plénum totiž rozhodlo v stredu o prideľovaní vecí napriek tomu, že tam neboli všetci trinásti sudcovia, ale len deviati.
Čentéš by mohol spochybniť aj ústavnosť pridelenia jeho sťažnosti.
Gašparovič chce pre Čentéša vystúpiť v parlamente
Prečítajte si článok >>
Kto rozhodne o ČentéšoviPeter Brňák - narodil sa 11. februára 1959; sudca Najvyššieho súdu a bývalý člen Súdnej rady, exposlanec HZDS z rokov 1994-2002; v decembri 1996 hlasoval za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu; podľa Ústavného súdu tým parlament porušil ústavné práva poslanca. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
Milan Ľalík - narodil sa 11. septembra 1953; sudca Najvyššieho súdu; člen Súdnej rady. Bol na stáži na ministerstve spravodlivosti, kde šéfoval sekcii civilného práva. Blízko spolupracoval s bývalým ministrom a terajším predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. Za kandidáta ho navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva, podporovala ho vládna SNS. Bol sudcom spravodajcom takzvaného vyvlastňovacieho zákona, ktorý umožňoval stavať diaľnice aj na pozemkoch, ktoré nepatrili štátu. Trvalo mu takmer 2 roky, kým podanie proti zákonu pripravil vôbec na prerokovanie Ústavného súdu.
Marianna Mochnáčová - narodená 29. novembra 1959; advokátka, dlhoročná poradkyňa Ústavného súdu; vedúca sekretariátu predsedu Ústavnému súdu z obdobia, keď bol na jeho čele Milan Čič, ktorý viedol prezidentskú kanceláriu Ivana Gašparoviča. Vo voľbe za kandidátku ju presadzoval najmä vládny Smer-SD.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
