Na Slovensku v súčasnosti žije asi päťtisíc Vietnamcov. Najmä v Bratislave a na Považí.
BRATISLAVA. Vietnamská komunita na Slovensku má záujem stať sa národnostnou menšinou. Viet Nguyen, ktorý je kontaktnou osobou občianskeho združenia Vietnamcov, však pripúšťa, že proces ešte môže trvať dlho.
Žiadosť ešte nepodali, pretože v tejto chvíli nespĺňajú podmienky a situáciu plánujú konzultovať s právnikmi.
O rovnaký status sa zatiaľ márne usiluje aj početnejšia a aktívnejšia komunita Vietnamcov v Česku. Na Slovensku ich žije niekoľko tisíc.
V Česku to nevychádza
Viet Nguyen si však nie je istý, či ich úsilie nebude márne. Obavy opiera o skúsenosť krajanov v Česku, ktorí vlani už druhýkrát neúspešne vládu a parlament požiadali o status národnostnej menšiny.
Vláda podľa denníka MF Dnes tomu nie je naklonená a Vietnamcov považuje za ekonomických prisťahovalcov, ktorí nie sú historickou menšinou. Nepáči sa jej ani, že sa Vietnamci nesnažia dostatočne integrovať do spoločnosti. V Česku ich žije vyše 60-tisíc.
Pôvodnú komunitu, ktorá „tradične a dlhodobo“ žije na území daného štátu, ako jeden z predpokladov na získanie statusu národnostnej menšiny, spomína ako jedno z kritérií aj Danica Brendzová z Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.
Vietnamci začali prichádzať do bývalého Československa už v 50. rokoch minulého storočia v rámci pomoci krajine z vtedajšieho socialistického bloku.
Väčšina pracovala v strojárskych a textilných podnikoch. Po páde komunizmu začali predávať lacný textil, dnes otvárajú vietnamské reštaurácie.
Na Slovensku žilo ku koncu roku 2010 podľa Štatistického úradu vyše 2200 Vietnamcov. Viet Nguyen hovorí, že je ich u nás približne päťtisíc. Najviac ich žije v Bratislave a na Považí.
V hlavnom meste v základnej škole na Odborárskej ulici v Novom Meste sa od predvlani učí aj vietnamčina.
„Je to formou krúžku, poobede,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľky Ľubica Kulifajová.
Záujem majú najmä vietnamskí žiaci, ktorí sa narodili už u nás, odmalička žijú v slovenskom prostredí a prestávajú rozumieť svojim rodičom. Tí zase nevedia dobre po slovensky.
Menšina dostáva dotácie
O priznaní statusu rozhoduje vláda „najmä na základe stanoviska Spoločenskovedného ústavu SAV“. Naposledy sa národnostnou menšinou v roku 2010 stali Srbi, pred nimi v roku 2003 Rusi.
Na Slovensku je uznaných trinásť menšín, každá má zástupcu vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Vláda im prispieva na kultúrne podujatia z dotačného programu Kultúra národnostných menšín.
Šéfka slovenskej pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatraľová hovorí, že sú zástupcom vietnamskej komunity pripravení poskytnúť poradenstvo v súvislosti s ich záujmom stať sa národnostnou menšinou.
Beata
Balogová
