Osemdesiatpäťročná PhMr. RNDr. Anna Majerová, farmaceutka na dôchodku, márne búcha na dvere aj okná dcérinho bytu. Už pol roka bojuje za to, aby sa mohla opäť starať o chorú dcéru a bývať s ňou, čo robila posledných 40 rokov – kým do ich života nevstúpili úrady, cudzie osoby a tzv. zbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Kauza byt: Susedu si vraj vyžiadala dcéra
Pani Majerová žila so svojou psychicky chorou dcérou Tatianou v ružinovskom byte, ktorý dcéra zdedila. Sama vlastní byt v Starom Meste.
V roku 2009 mali na podnet občana jednu krátku návštevu z miestneho úradu a až do roku 2012 netušili, že mestská časť Ružinov vtedy podala na Okresný súd Bratislava II. návrh na zbavenie dcéry spôsobilosti na právne úkony. Navrhnutým opatrovníkom bola mestská časť Ružinov.
Nepotrebujete pomoc?
Na jar 2012 si pani Majerová už intenzívne zháňala pomoc na opatrovanie dcéry, najmä na hygienu. Stravovanie zabezpečila tak, že obedy im vozili.
V marci ju podľa jej slov na ulici oslovila opatrovníčka Zlatica Fraňová a ponúkla pomoc. A skutočne pomáhala. Už v máji však mala v rukách rozsudok Okresného súdu Bratislava II., ktorým prešla na ňu spôsobilosť na právne úkony namiesto dcéry. Nie je jasné, ako a kedy bola navrhnutá za opatrovníčku, lebo údajný návrh pani Majerovej sa v spise nenachádza.
Pani Majerová na súde nevypovedala, pretože jej predvolanie úplnou náhodou prišlo na nesprávnu adresu, takže o pojednávaní ani nevedela. Rozsudok nedostala ani ona, ani dcéra – píše sa v ňom, že dcéra nie je schopná pochopiť jeho obsah, a tak sa jej nedoručuje, a matka nebola účastníčkou konania.
Dcéra opatrovníčky Zlatice Fraňovej Silvia Marcinová bola v tom čase úplnou náhodou vyšší súdny úradník na Okresnom súde Bratislava II., pracujúci aj pre sudkyňu Katarínu Gašparovú, ktorá tento prípad rozhodovala. Advokátka zastupujúca dcéru, ako aj mestská časť Ružinov sa vzdali práva na odvolanie.
Namiesto opatrovateľky pre dcéru tak matka dostala človeka, ktorý za chorú získal spôsobilosť na právne úkony. A to malo svoje následky.
Vyhodenie z bytu
V piatok 15. júna, teda zhruba mesiac po získaní právnej spôsobilosti za chorú dcéru, zariadila opatrovníčka jej hospitalizáciu. Kým bola matka, pani Majerová u lekára, boli vymenené zámky na byte. Sedela na schodoch s rukou v sadre do pol druhej v noci.
Privolaní policajti len krčili plecami, lebo nie je v dcérinom byte prihlásená na trvalý pobyt. Až na hlučné naliehanie susedov opatrovateľka Fraňová vpustila Majerovú dnu.
Počas nasledujúceho víkendu Fraňová za asistencie svojej rodiny vyhodila obsah dcérinho bytu do kontajnera, zbalila starú paniu do pár igelitiek a proti jej vôli ju presťahovala do bytu v Starom Meste.
Susedka, ktorá si neželá byť menovaná, bola pri tom: „Zámky vymenili. O niekoľko dní pani Majerovú vyhodili. Sťažovala sa, kričala, prečo jej ničia veci, prečo ju balia, že ona nikam nechce ísť. Vyhodili ju z domu – a nemala možnosť rozhodnúť, čo si vezme a čo nie.“
Úradníčky na ružinovskom úrade to striedavo popierali alebo ignorovali. Deložovanie starej panej vo svojom posudku nazvali „presťahovala sa“. Pre porovnanie – úradníčky na ružinovskom úrade ešte v novembri tvrdili, že k žiadnemu deložovaniu nedošlo.
Rozdelenie rodiny
Pani Majerová to nemala ľahké ani v ružinovskej nemocnici, kam umiestnili jej dcéru. Personál ju tam na príkaz opatrovníčky odmietal púšťať. Výnimkou boli len dcérine narodeniny začiatkom júla a niekoľko návštev do konca hospitalizácie 24. júla.
Potom až do septembra dcéru nevidela. Okrem podávania sťažností na prokuratúru vtedy podľa susedky „chodila k bytu takmer denne, hľadala svoju dcéru, kričala pod oknom ,Tatianka, ozvi sa mi´, a dookola susedov prosila o pomoc, bezradná plakala a bála sa, kde je“. Niekoľko nocí dokonca squattovala na rohožiach na chodbe domu.
Prečo nemocnica nedovolila matke navštíviť dcéru? Námestníčka pre zdravotnú starostlivosť Marta Hájková nám odpovedala, že „samotná skutočnosť, že matka nie je opatrovníčkou, nie je a ani nebola dôvodom odmietnutia návštev. V mimoriadnych prípadoch sú návštevy povolené len so súhlasom primára alebo službukonajúceho lekára“.
Na ďalšiu otázku, prečo teda matka Táňu navštevovať nemohla a opatrovníčka mohla, už nemocnica neodpovedala ani napriek urgencii.
Panelák, kde sa nachádza byt, v ktorom žila dcéra Tatiana. FOTO: SME - Gabriel Kuchta
Veselo na úrade
Prvýkrát sme navštívili Miestny úrad Bratislava-Ružinov 24. augusta 2012. Bol to pokus informovať úrad o situácii, ku ktorej tiež prispel, a spýtať sa, čo s tým mieni urobiť. Dozvedeli sme sa, že by síce mohli iniciovať na súde zmenu opatrovníctva, ale vlastne by to bolo zbytočné, lebo sa to už deje na podnet prokuratúry. Inak nič.
Zákon o rodine predsa neukladá dospelému dieťaťu stretávať sa so svojím rodičom, zaznelo z úst panej z právneho oddelenia.
Príliš ich nezaujalo, že zákaz styku príbuzných nestojí na žiadnom úradnom rozhodnutí a zákone už vôbec nie. Rodinné zväzky sú totiž pod ochranou a pokiaľ majú byť prerušené, musí sa to diať zo závažných dôvodov a legálne.
Úrad prisľúbil a dal do úradného záznamu, že v byte vykoná neohlásenú návštevu, hoci sa vzhľadom na prezentované postoje dalo predpokladať, aký bude záver. Zároveň tvrdil, že pani Majerová nemá prístup do spisu dcéry. V neskoršom posudku nazval odrezanie matky od dcéry „obmedzením kontaktu“ zo strany pani Fraňovej.
Strata spôsobilosti – hrozba pre majetok?
Už pri augustovej návšteve bol ružinovský úrad upozornený, že za celým príbehom môže byť v skutočnosti iba jediné – Tatianin byt. Jednou z indícií bola rekonštrukcia bytu v réžii opatrovníčky.
Úradníčky však mienili, že sa možno iba zatepľuje dom a bezplatne vymieňajú okná. Vraj nie je dôvod na obavy, lebo úrad by ako kolízny opatrovník musel súhlasiť s prevodom majetku a to sa nestane.
Zaujímavé je, že iná bratislavská štvrť má k tomu celkom odlišný postoj. Miestny úrad Petržalka nedávno riešil prípad osamelo žijúceho schizofrenika. Hovorkyňa MÚ Petržalka Mária Grebeňová-Laczová povedala:
„Pri našich previerkach musíme vylúčiť aj účelovú snahu zbavenia spôsobilosti na právne úkony z titulu získania napríklad jeho bytu alebo iného majetku.“ Čiže v Petržalke to hrozba je, kým v Ružinove nie?
Nonstop starostlivosť za 79 eur
Do prípadu matky a dcéry sa neskôr vložil aj úrad Staré Mesto. Vyšlo totiž najavo, že aj na starú pani Majerovú je podaný návrh na zbavenie svojprávnosti. Úradníčka spomenula meno pani Fraňovej.
Znamená to, že toho istého človeka sa dá považovať za nesvojprávneho, a zároveň ho vyšmariť do prázdneho bytu bez telefónu a plynu, aby tam žil sám? Fraňová na súde povedala, že sa rada postará aj o Majerovú staršiu, ktorá na to zahundrala: „Ešte to tak.“
Čo je to však vôbec za nápad: dať ľudí zbaviť svojprávnosti a chcieť sa o nich starať? Zaujímala by táto rodina vôbec niekoho, keby nemala dva byty, jedna adresa lepšia ako druhá?
Fraňová na súde argumentovala zlou starostlivosťou matky o dcéru, ktorou sa aj všetko začalo, a matka nepopiera, že potrebovala pomoc.
Ďalej opatrovníčka vypovedala, že Tatiane poskytuje 24-hodinovú starostlivosť. Za to dostáva príspevok 79 eur mesačne. Vravela aj, že už jednu paniu (bezprostrednú susedku) doopatrovala. Podľa katastra nehnuteľností na svojej adrese vlastní už dva byty, z toho jeden nadobudnutý darovaním. Pre denník SME sa k celej veci odmietla vyjadriť a na poslednú chvíľu zrušila dohodnutú schôdzku.
Verejná ochrankyňa práv
Ombudsmanka Jana Dubovcová sa s prípadom oboznámila v októbri. Podľa nej sa jej úrad zaujíma o zbavovanie spôsobilosti na právne úkony už niekoľko mesiacov a začal skúmať naše právne predpisy ohľadne inštitútu spôsobilosti na práva.
Majerovej boj sťažuje fakt, že so svojím dôchodkom sa nachádza mimo akejkoľvek právnej pomoci. Na advokáta nemá a Centrum právnej pomoci má podmienku: príjem najviac 230 eur. Ďalej ombudsmanka potvrdila, že matka má právo nahliadnuť do dcérinho spisu na ružinovskom úrade. Ak to úrad neumožní, je to pre ňu samostatný podnet.
Ombudsmanka sa čudovala aj dohode medzi úradmi v Starom Meste a Ružinove. Na naliehanie pani Majerovej súhlasili s takzvanými asistovanými návštevami – pani Majerová bude chodiť k dcére za prítomnosti sociálnej pracovníčky.
Po troch návštevách však bol koniec. K žiadosti o obnovenie návštev úradníčky odpovedali, že to bolo gesto dobrej vôle nad rámec ich kompetencií a už sa nebude opakovať.
Úrad neposkytol ani písomné odmietnutie pustiť pani Majerovú do spisu. Vraj si vyžiadajú stanovisko právneho oddelenia.
Znamená to, že svoj vlastný spis, kde inštitúcia môže závažne vplývať na povesť a česť občana, nikto neuvidí tak ľahko. Úradníčka v Starom Meste napríklad tvrdila, že na nahliadnutie do spisu je nutná zmluva o právnom zastupovaní.
Po novembrovom súde už ružinovský úrad s výnimkou hovorkyne prestal komunikovať úplne. Čo robil od podania návrhu na súd v roku 2009 do augusta 2012? Miroslava Strosová odpovedala: „Šetrenia v roku 2009, prípadom sa v tomto čase takisto zaoberali lekári, súd, prokurátor...“
Čiže odkedy dal úrad návrh na súd, tri roky sa vôbec nezapodieval osobou, o ktorej sa nazdával, že je nesvojprávna. Celé dve „šetrenia“ pred podaním návrhu znamenajú presne jednu párminútovú návštevu, pretože raz sa dnu nedostali. Potom úrad nevykonal v byte jedinú kontrolu.
Ešte raz pripomeňme, že úrad má plniť funkciu kolízneho opatrovníka, čo znamená, že má konať v najlepšom záujme Tatiany Majerovej. Avšak keby v júli do bytu vložil nohu aspoň jediný úradník so skutočným záujmom, hádam by si aj všimol, že opatrovanec je dlhé týždne v nemocnici, stará pani preč a v byte sa koná rekonštrukcia.
Ružinovský úrad v posudku pre súd napokon neodporučil zmenu opatrovníka. Nie je skutočnosť, že opatrovníčka Zlatica Fraňová vyhodila pani Majerovú z bytu dcéry a nevpúšťa ju ani na návštevy, pre úrad dostatočným dôvodom na odporučenie zmeny opatrovníctva? K tomuto sa úrad odmietol vyjadriť.
Zlaté časy. FOTO: Archív pani Majerovej.
Od súdu k súdu
Ombudsmanka Jana Dubovcová nechcela komentovať trojročný nezáujem úradu o Tatianu Majerovú, lebo Kancelária verejného ochrancu práv začala prípad prešetrovať z vlastného podnetu.
Súčasne pani Majerová dostala súdnoznalecký posudok, v ktorom ju psychiater neodporučil zbaviť svojprávnosti. Nedostala ho do ruky, ale do spisu – na svoj posudok totiž občan nemá právo. Súdu o svojprávnosti sa nevyhne, ale šance, že aj z nej spravia bezprávny dobytok, sa tým znížili.
Pani Majerová žije v byte s klavírom, ruskou posteľou a nevybalenými igelitkami. Kopa sťažností a trestných oznámení utešene rastie. Keď sa poberie k dcérinmu doktorovi, ukáže sa, že dcérinou stratou svojprávnosti prišla aj o právo na informovanie o jej zdravotnom stave. O dcére rozpráva každému, koho stretne, napríklad policajtom, čo vyšetrovali naozaj prečudesné vlámanie do jej bytu – zámky na dverách poškodené neboli, ale zamknutú skrinku našla vylomenú.
Pani Majerová prežila holokaust. Dnes má 85 rokov. Má na boj s úradníkmi a súdmi čas? Aj keby sa súd odročený na 21. január skončil v jej prospech, nikto jej uplynulého pol roka bez dcéry nevráti.
Relikt starého režimu
„Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je nikdy namieste,“ tvrdí právnik Maroš Matjaško, ktorý sa zaoberá právami osôb so zdravotným postihnutím a opatrovníctvom.
Čo v prípade, že alzheimerika idú obrať o majetok? Ochranu človeka možno dosiahnuť aj bez toho, aby bol zbavený spôsobilosti na právne úkony, čo neprimerane zasahuje celé spektrum základných práv a slobôd.
V strednej a východnej Európe stále prežíva inštitút zbavovania spôsobilosti na právne úkony a neodôvodnené zásahy štátov do spôsobilosti sú častým terčom kritiky zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva.
Článok 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa dokonca zmieňuje o „často nekontrolovanej moci opatrovníka“.
Opatrovníci nereprezentujú záujmy toho, koho zastupujú, a opatrovanec nemá právo vyjadriť svoj názor, hoci nejakou formou to dokážu aj najťažšie postihnutí ľudia.
Nový český Občiansky zákonník, ktorý začne platiť od roku 2014, už nepozná pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Slovensko si na podobnú zmenu musí ešte počkať, hoci chýba komplexný zákon o opatrovníctve a podrobne sa nerieši ani otázka, koho súd vymenuje za opatrovníka.
Beata
Balogová
