Ivan Gašparovič vyčíta Jozefovi Čentéšovi, že je politickým nominantom. Sám sa stal generálnym prokurátorom najmä vďaka politickým dohodám.
BRATISLAVA. „Veľmi sme ho vtedy nepoznali. Len toľko sme vedeli, že ho vyhodili zo strany, čo bolo krátko po páde komunistického režimu vnímané celkom pozitívne,“ spomína niekdajší zakladateľ Verejnosti proti násiliu (VPN) Peter Zajac na to, ako sa z prorektora Univerzity Komenského Ivana Gašparoviča stal v júli 1990 federálny generálny prokurátor.
V tom čase sa zaňho postavil Vladimír Mečiar, ktorý ho predstavil v strane. Následne išlo zo Slovenska odporúčanie vtedajšiemu prezidentovi Václavovi Havlovi.
Hoci komunistický režim bol vtedy už minulosťou, zachovala sa dohoda, že ak je predsedom Najvyššieho súdu Čech, šéfom prokuratúry bude Slovák.
Zobrali ho v montérkach?
Sám Mečiar kedysi zaspomínal, že bol pritom, ako sa z Gašparoviča stal generálny prokurátor. „Boli sme ho v roku 1990 vybrať z domu takmer v montérkach.“
Poslanec KDH Jozef Mikloško, ktorý bol v tom čase podpredsedom federálnej vlády pre ľudské práva, tiež vraví, že Gašparoviča vybralo samotné VPN, Zajac dodáva, že bez súhlasu ostatných koaličných strán, teda KDH a DS, by neprešiel.
„Tak ako si aj teraz strany delia rôzne posty, tak to bolo aj vtedy. Vrátane prokuratúry,“ hovorí Mikloško.
Prezident teda podľa neho absolútne nemá právo vyčítať Jozefovi Čentéšovi, že je politickým kandidátom. Aj to totiž Gašparovič uviedol ako jeden z dôvodov na nevymenovanie zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora.
Nekonal
Gašparoviča odvolal prezident Havel z funkcie ani nie dva roky po vymenovaní 2. marca 1992. Originál rozhodnutia je v archíve Kancelárie prezidenta Českej republiky.
„V odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody, len stručne formulované rozhodnutie: odvolávam vás z funkcie generálneho prokurátora ČSFR,“ povedal vedúci archívu Jakub Doležal.
Zároveň dodal, že archivovaný je aj stručný oznam o odvolaní Gašparoviča, ktorý Havel adresoval vtedajšiemu predsedovi Federálneho zhromaždenia Alexandrovi Dubčekovi a predsedovi federálnej vlády Mariánovi Čalfovi.
Oficiálne zdôvodnenie teda neexistuje. Na Gašparovičovo odvolanie sa však rozpamätal vtedajší Havlov kancelár, dnes minister zahraničných vecí Českej republiky Karel Schwarzenberg.
Prezident si podľa neho zavolal Gašparoviča na Hrad. Ten vraj očakával nejakú dobrú správu, pretože priniesol aj dar. „Pán prezident mu však oznámil, že ho odvolal,“ hovorí Schwarzenberg.
„Ale prečo? Veď som nič neurobil,“ pýtal sa podľa neho čerstvo odvolaný generálny prokurátor. „Práve preto,“ stručne mu vraj odpovedal Havel.
Gašparovič o dôvodoch nehovorí. Cez hovorcu Mareka Trubača odkázal, že prezident mu vtedy žiadne neuviedol.
To, že za odvolaním bola nečinnosť, však hovoria viacerí pamätníci. S Gašparovičom boli totiž čoraz nespokojnejší poslanci Federálneho zhromaždenia.
Nepozdávalo sa im, ako riešil trestné stíhanie niekdajších komunistických prominentov. Nedostatočne vraj dbal o to, aby sa ich prípady vyšetrovali.
Komunisti nepáchali zločiny
Jedným z najostrejších kritikov bol Pavel Bratinka, vtedajší poslanec za Občianske fórum (OF), neskôr Občiansku demokratickú alianciu (ODA).
Hovorí, že po dvoch rokoch od pádu režimu chceli vedieť, ako sa vyšetrujú jeho najzávažnejšie zločiny. Išlo im najmä o potláčanie ľudských práv, diskrimináciu detí, ktoré mali pre kádrové posudky problém dostať sa do škôl, či vraždy z 50. rokov.
„Nakoniec sme dostali správu, z ktorej, ak to mám ironizovať, vyplývalo, že niektorí funkcionári sú stíhaní preto, lebo zneužívali služobné auto, či iné nezmysly,“ spomína Bratinka.
Gašparovič to v správe zdôvodňoval najmä tým, že nie je možné pohlavárov stíhať, pretože nepáchali zločiny podľa vtedajších zákonov. Odvolával sa na neprípustnosť retroaktivity, ale aj nedostatok prokurátorov a vyšetrovateľov.
Bratinka priznáva, že v tom čase mal generálny prokurátor relatívne slabú oporu v zákonoch. Pripomenul však, že aj komunistická ústava zaručovala prístup ku vzdelaniu, čím sa niekdajší režim chválil. Napriek tomu sa mnohé deti prenasledovaných rodičov do škôl nedostali. Niekdajší poslanec je preto presvedčený, že bola cesta, ako sa dalo konať.
„On však nerobil nič. Psychologicky tomu aj rozumiem, pretože vyrastal na komunizme. Nebol žiadny disident a urobiť duchovný obrat a do istej miery si priznať, že predtým slúžil tomuto režimu, bolo ťažké,“ hovorí Bratinka.
S návrhom odvolať Gašparoviča prišla aj vtedajšia poslankyňa za Občianske fórum Klára Samková. Spomína si, že s Gašparovičom mala osobný konflikt.
„Ak sa dobre pamätám, tak som vtedy naňho kričala cez celú snemovňu, že je klamár,“ hovorí Samková. Dôvodom bola jeho správa o stave kriminality, v ktorej sa vraj navážal do Rómov a „uvádzal takzvanú cigánsku kriminalitu“.
Nespokojná pravica
Nespokojnosť vyvrcholila tým, že pravicové kluby napísali prezidentovi Havlovi list, v ktorom žiadali, aby bral do úvahy ich výhrady. Po ňom nasledovalo Gašparovičovo odvolanie.
Vo funkcii ho vystriedal ďalší Slovák Martin Lauko, ktorý pred nežnou revolúciou pracoval v katolíckom disente. Po páde režimu sa stal spoluzakladateľom KDH, ale v hnutí bol len krátko. Generálnym prokurátorom ostal do rozpadu federácie.
Nechcel vraj, aby stíhali Mečiara
O dôvodoch odvolania Ivana Gašparoviča sa na Slovensku šírili rôzne teórie. Sám povedal, že chránil Vladimíra Mečiara.
BRATISLAVA. Po odvolaní z funkcie generálneho prokurátora sa Ivan Gašparovič vrátil na Slovensko. Pri jeho návrate vznikla teória, že sa na ňom Česi vyvŕšili, lebo bol Slovák a čoraz viac začal inklinovať k Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS, ktoré vzniklo odštiepením sa z VPN.
Niektorí rozširovali aj to, že o funkciu prišiel, lebo chránil Mečiara. Samotný Gašparovič túto teóriu pôvodne odmietal. Až neskôr, keď sa stal Mečiarovým blízkym spolupracovníkom, ju sám začal živiť.
„Vyhlásil som, že pokiaľ budem generálnym prokurátorom, Mečiara nikto stíhať nebude,“ spomenul jeho niekdajší citát komentátor SME Marián Leško v auguste 2002.
A tak sa ako jeden z dôvodov, pre ktoré prišiel Gašparovič o post federálneho generálneho prokurátora, začala spomínať aj Tisova vila. Prípad dostal názov podľa niekdajšieho sídla Štátnej bezpečnosti v Trenčíne, odkiaľ zmizli zväzky tajnej služby.
Prípadom sa zaoberal aj parlamentný brannobezpečnostný výbor, ktorého správa z novembra 1991 hovorí, že inšpektor Leonard Čimo v januári 1990 vošiel do vily a odniesol asi osemnásť obalov s dokumentmi o tajných spolupracovníkoch ŠtB.
Konal na príkaz vtedajšieho ministra vnútra, ktorým bol Mečiar.
