Šéf slovenskej diplomacie považuje vyhlásenia niektorých európskych politikov k integrácii balkánskych krajín do Únie za kontraproduktívne.
BRATISLAVA. Kauza Bakiho Sadikiho, ktorá sa úspešne zavŕšila uplynulý december, bola jedným z najviditeľnejších prvkov komunikácie a spolupráce medzi Slovenskom a Kosovom.
"Tie, keďže sme v Európe, prebiehajú, ale toto bolo asi najviac mediálne prezentované a najviditeľnejšie pre našich občanov. Nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že kosovská strana sa v tomto prípade zachovala veľmi seriózne," poznamenal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Kosovo neuznávame, ale podporujeme
V tejto súvislosti zopakoval, že hoci Slovensko neuznáva samostatné Kosovo, podporuje jeho integračné snahy. Hlavne uskutočňovanie reforiem, ktoré majú posilniť jeho ekonomický a sociálny systém.
Rovnako je to v prípade dialógu medzi Prištinou a Belehradom, ktorého cieľom je normalizovať ich vzťahy, ako aj celkovú atmosféru v regióne.
"Napätie nikomu neprospeje, ani nevyhovuje. Je potrebné, aby bolo Kosovo súčasťou tých procesov, ktoré ho stabilizujú, lebo to je v záujme všetkých, či ho uznali alebo nie. Kam nás to privedie o päť rokov uvidíme, ale dôležité je, aby nám odpoveď na tieto otázky generoval samotný región západného Balkánu," upozornil Lajčák.
Za kontraproduktívne a škodlivé považuje vyhlásenia niektorých európskych politikov napríklad k podmienkam vstupu Srbska do Európskej únie, keďže Belehrad ani nezačal prístupové rokovania.
"Je to absolútne predčasné, riešme to, čo máme dnes na stole," podčiarkol.
Podľa neho je dôležité vedieť, že sa ide správnym smerom, pričom európska perspektíva pre celý západný Balkán a diskusia medzi Kosovom a Srbskom k tomu určite patria.
Posun v integrácii musí podporiť celá Únia
Posun v integrácii a v stanovení podmienok spolupráce s úniou by pre Prištinu znamenalo uzatvorenie Stabilizačnej a asociačnej dohody.
Tento krok ešte minulý rok odporučil eurokomisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle.
Ide však o zložitú záležitosť, keďže jej nezávislosť stále neuznáva päť členských štátov EÚ. Okrem Slovenska je to Rumunsko, Cyprus, Španielsko a Grécko.
Odpoveď na to, či to bude možné aj napriek tejto skutočnosti, sa podľa Lajčáka v týchto dňoch formuluje v Bruseli.
"Je jednoznačné, že každý dokument musí mať súhlas a podporu všetkých 27 členských krajín. Slovensko má svoju národnú pozíciu definovanú," dodal.
Kosovo vyhlásilo jednostrannú nezávislosť od Srbska pred piatimi rokmi a uznali ho kľúčové západné štáty.
Obe strany rokujú od marca 2011 pod záštitou EÚ s cieľom normalizovať život, narušený týmto sporom.
Vlani v septembri boli rokovania povýšené na úroveň premiérov, predtým prebiehali 18 mesiacov na technickej úrovni.
Nedávny pozitívny vývoj však stratil tempo, pretože srbský prezident Tomislav Nikolič predložil nový plán pre Kosovo - navrhol prakticky úplnú nezávislosť Srbov v ich enkláve na severe Kosova. Kosovskí predstavitelia návrh odmietli.
