BRATISLAVA. Maďarov najviac hnevá podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára to, že na Benešove dekréty sa väčšina Slovákov pozerá ako na niečo sväté, na niečo, čo bolo absolútne v poriadku.
„Nebolo to ani vtedy v poriadku a teraz, keď sa pozriete naspäť, tak nikto nemôže povedať, že na základe kolektívnej viny niekomu zobrali majetok, občianstvo, dokonca niektorých aj presídlili. To sa predsa nikde nenosí,“ povedal Bugár.
Nemenné dekréty, nemenné dopady
Bugár priznáva, že väčšina Benešovych dekrétov fakticky založila štát a zabezpečila fungovanie štátu, ale pripomína, že ani nie tucet Benešovych dekrétov, ktoré len na základe toho, že niekto bol nemeckej alebo maďarskej národnosti, umožnil skonfiškovanie všetkého.
„Takže ak niekto hovorí, že tieto Benešove dekréty sú nemenné, tak ale musí vedieť, že aj dopady sú nemenné. To znamená, že trestáme ľudí len na základe toho, že sú takej alebo onakej národnosti. Ešte podaktorí vidia, že toto je môj dom, ešte žijú a nemôžu to kvôli tomu dostať naspäť, lebo je niekto Maďar alebo Maďarka, alebo Nemka,“ upozornil.
Symbolické odškodnenie?
Otvorenie Benešovych dekrétov znamená podľa Bugára otváranie Pandorinej skrinky, ale podľa neho sa to dá krásne riešiť ako v prípade židovskej obce.
„Bolo by veľmi dobré, keby dve inštitúcie, dva parlamenty, maďarský a slovenský, sa vedeli dohodnúť na niečom takom, čo sme začali ešte vtedy, keď v Maďarsku bola predsedníčkou parlamentu Katalin Szili a tu Pavol Hrušovský. Začali sme robiť na tom, že by bolo možné prijať spoločne v ten istý deň dokument, ktorý by hovoril o tom, že ak sme vám niečo v minulosti urobili zlé, tak prepáčte, lebo aj z jednej, aj z druhej strany boli takéto momenty v našej spoločnej histórii,“ konštatoval Bugár.
Možno by sa dalo podľa neho urobiť to, že by došlo k symbolickému odškodneniu, tak ako v prípade židovskej obce. „Teda vytvoril by sa taký balík peňazí, ktorý by mohol byť použitý na kultúrne účely,“ dodal.
