ia.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že kampaň sa prelínala s procesmi delenia strán a tým akoby nadobudla dvojitý život. „Nebola to len kampaň v štandardnom zmysle slova, ale niektoré strany sa v rámci kampane sebadefinovali. Boli to SDA, HZD, PSNS,“ povedal.
Za nedostatok označil množstvo kandidujúcich strán - 25. V médiách tak dostali priestor aj okrajové strany, ktoré voliča len dezorientovali.
Elektronické médiá podľa sociológa nemali šancu výraznejšie prezentovať politické programy strán, ktoré pravdepodobne budú v parlamente.
Kampaň však na Haulíka pôsobila kultivovanejšie ako v roku 1998. „Bola skôr marketingová ako politická,“ povedal.
Odborník na reklamu Milan Lechnický tvrdí, že strany zvolili profesionálnejší prístup v komunikácii s voličmi. Za konfrontačnejšiu a ostrejšiu označil kampaň v roku 1998, pretože proti sebe stáli dva jasne vyprofilované bloky.
Lechnický nesúhlasí s niektorými názormi, že kampaň bola ostrá. „Je to dojem, ktorý celkom nezodpovedá pravde. Nedá sa očakávať, že politici sa budú chváliť a hladkať. Nerobili to počas uplynulých štyroch rokov a nerobili to ani teraz,“ poznamenal.
Vývoj sa posunul dopredu podľa Lechnického aj v médiách, ktoré kampaň zvládli tiež profesionálnejšie. „Mali spravodajskejší prístup, aj keď výnimky sa našli.“ (sp)
