Dnes popoludní sa skončí obdobie, keď politikom veľmi záležalo na tom, aby pôsobili dojmom, že sú normálni ľudia - podľa Murphyho zákonov im na tom najviac záleží počas predvolebnej kampane. Tým, ktorým sa nepodarilo tento dojem vyvolať v kampani, sa ho už nepodarí vyvolať ani inokedy.
Pred štyrmi rokmi sme mali na začiatku volebného moratória dve otvorené otázky - jednu väčšiu, druhú menšiu. Veľká sa týkala toho, či sa garnitúra, ktorá zmarila referendum, nepokúsi zmanipulovať aj ďalší volebný akt. Menšou bola otázka, či vtedajšie opozičné strany získajú v parlamente prostú, alebo aj ústavnú väčšinu. V porovnaní s voľbami v roku 1998 sú tohtoročné bez „veľkej“ otázky, ale zato tých menších majú oveľa viac. Všetky vyplývajú zo skutočnosti, že zatiaľ nikto nevie, koľko strán sa dostane do parlamentu. Hlásenie sociológov, že sa ich počet môže pohybovať v rozpätí od piatich do desiatich a že konečný stav v mnohom závisí od volebnej účasti, znamená jedno - voličský hlas už dávno nemal na Slovensku takú eliminačnú silu ako práve v týchto voľbách. Každý, kto sa na voľbách zúčastní, okrem toho, že dá hlas svojej strane, urobí aj niečo navyše. Zdvihne kvórum pre strany, ktorých prítomnosť si v parlamente želá menej ako tej svojej. Eliminačné účinky tohtoročného voličského hlasu sa svojím významom takmer vyrovnajú účinku formatívnemu. Ak druhý rozhodne, aká tu bude vláda, tak od prvého závisí, či tu bude ešte stále pokračovať desaťročie trvajúci spor, z ktorého je už krajina unavená.
Aj keby vďaka nízkej volebnej účasti prekročila parlamentný prah skupina štyroch „S“, teda HZDS, KSS, SNS a Pravej SNS, nemohla by vytvoriť vládu. Mohla by „iba“ udržiavať krajinu v barine, lebo by ponúkala rôzne alternatívy s jednou spoločnou črtou - každá by zmenila Slovensko na skanzen. Skupina štyroch „S“ nemôže so svojimi alternatívami zvíťaziť, ale nemôže ich ani prestať ponúkať. Od tejto „povinnosti“ ich môže oslobodiť iba volič. Ak by v počte parlamentných strán išiel vývoj od desiatich k piatim, krajine by to pomohlo, lebo by sa mohla venovať produktívnym sporom.

Beata
Balogová
