Bratislava 18. septembra (TASR) - Vládny kabinet Mikuláša Dzurindu by mal dnes, na poslednom rokovaní pred parlamentnými voľbami, definitívne doriešiť otázku odškodnenia židovských obetí holokaustu na Slovensku.
Rokovanie o návrhu na odškodnenie bolo pritom viackrát prerušené, naposledy pred dvoma týždňami. Vicepremiér Pál Csáky vtedy vyhlásil, že vláda de facto rozhodla o návrhu na odškodnenie, zostali však dva technické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť.
Išlo o spresnenie spôsobu, akým vláda otvorí zvláštny účet v Národnej banke Slovenska (NBS), na ktorý Ministerstvo financií SR vloží 850 miliónov korún na krytie odškodnenia. Tento problém sa podarilo vyriešiť na rokovaní Csákyho s ministrom financií SR Františkom Hajnovičom.
Suma 850 miliónov korún predstavuje 10 percent z celkového zhabaného židovského majetku do štátnych fondov počas II. svetovej vojny. Účet v NBS bude otvorený na obdobie 10 rokov a z výnosov základnej istiny vo výške 60 až 65 miliónov korún ročne sa budú financovať sociálne, vzdelávacie a kultúrne projekty ÚZŽNO, ktorý vláda považuje za oficiálneho reprezentanta židovskej komunity na Slovensku.
Druhý technický problém predstavovalo doriešenie textu zmluvy medzi vládou a ÚZŽNO. Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský totiž navrhol, aby text dohody pamätal na to, že vláda a parlament sa ešte v roku 1990 verbálne ospravedlnili za holokaust. Prepracované znenie dohody už obsahuje takéto ustanovenie.
Dzurindov kabinet sa ešte v auguste 2001 rozhodol preskúmať možnosť čiastkového odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR a na tento účel vytvoril miešanú komisiu pod vedením vicepremiéra Csákyho. V procese ďalších rokovaní so zástupcami ÚZŽNO a zahraničných židovských organizácií vznikla myšlienka podpísať dohodu o vyrovnaní odškodnenia medzi vládou SR a ÚZŽNO.
Vláda prerokuje aj návrh na zrušenie Licenčnej komisie pre posudzovanie žiadostí o udeľovanie licencií na obchodovanie s vojenským materiálom, zbraňami, strelivom a výbušninami, ich časťami a súčasťami.
Súčasťou programu vlády bude i návrh na finančné zabezpečenie plnenia úloh Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), vyplývajúcich zo zákona o elektronickom podpise a informácia o analýze stavu vnímania korupcie spoločnosti. V nej sa uvádza, že najsilnejším korupčným správaním sú poznačení ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním a z hľadiska ekonomickej aktivity podnikatelia, úradníci, manažéri a menej robotníci, či nezamestnaní.
Materiál, ktorý vypracovala Centrálna koordinačná jednotka boja proti korupcii konštatuje, že nižšia miera korupčného správania sa ako priemerná úroveň je v dvoch extrémnych skupinách - pri najnižších príjmoch, teda do štyritisíc Sk a pri najvyšších príjmoch, nad 30 tisíc Sk. Väčší rozsah je v mestách než na vidieku a z hľadiska krajov je silnejšie rozšírená korupcia v Trenčianskom, Nitrianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Je zaujímavé, že návšteva kostola - pravidelná, či častá - má dôsledok v nižších prejavoch korupčného správania sa.
Oblasťami tradičného typu korupcie sú najmä školstvo, verejná bezpečnosť, financie a zdravotníctvo. Najviac, v priemere až 50-tisíc korún sa "dáva" pri vysokoškolskom štúdiu a na colných úradoch. V priemere 20-tisíc korún sa spája s nemocničným ošetrením a 10-tisícová pozornosť s úradmi práce a dopravnou políciou. Ide však o skreslené údaje, upozorňuje materiál.
Najväčšia možnosť zmeny korupčného správania sa je pripísaná štátu: vláde (ústredná jednotka boja proti korupcii), prezidentovi, parlamentu, justícii a polícii. Štát je vnímaný ako primárne zodpovedný za stav korupcie a zároveň je hodnotený ako najslabšie si plniaci úlohy v tejto sfére.
Občania majú podľa správy pocit, že neexistuje inštitúcia, na ktorú je možné obrátiť sa, ak narazia na korupciu. Len 13,3 percenta respondentov si myslí, že existuje dôveryhodná inštitúcia, na ktorú sa možno obrátiť prejavuje sa tu celková nízka dôvera v inštitúcie a vedomie, že inštitúcie sú korumpované. Aj táto "hŕstka" však tápa, ktorá je oná kompetentná inštitúcia respondenti vymenúvajú celé spektrum - politikov, finančnú políciu, ministerstvo spravodlivosti, ombudsmana, prezidenta, prokurátora, súdy, jednotku boja proti korupcii, NKÚ, políciu a médiá.
*alf ir
