Preklad textu z cudzieho jazyka je jedným z kritérií pri výbere sudcov a aj vtedy, ak chcú prejsť na vyšší súd.V obchodoch sa ruskému tovaru bránime. Podnikatelia začínajú po rusky hovoriaci trh objavovať.
BRATISLAVA. Namiesto učenia či „pilovania“ angličtiny, nemčiny, či francúzštiny postačí sudcom oprášiť si vedomosti z ruštiny.
Ministerstvo spravodlivosti ju pridalo do okruhu jazykov, ktoré si kandidáti na sudcov môžu zvoliť pri výberovom konaní.
Ministerstvo tvrdí, že táto požiadavka vzišla „z aplikačnej praxe“.
Okrem právnikov, ktorí chcú do justičného systému preniknúť, sa vzťahuje aj na sudcov s ambíciou postúpiť na vyšší súd.
Práve táto skupina má problém so znalosťami angličtiny, francúzštiny či nemčiny, keďže v minulosti sa v školách preferovala príprava v ruštine.
Prečítajte si tiež: Učitelia sa vracajú k Puškinovi, deti to láka
Sudcov chcú vzdelávať
„Fakt je, že znalosti sudcov cudzích jazykov sú limitované,“ hovorí Jana Zlatohlávková z ministerstva a sľubuje, že rozšírenie o ruštinu je dočasným riešením.
Fakty
Ako prijímajú sudcov
písomný test: 60 odborných otázok, 45 minút;
prípadová štúdia: 60 minút;
preklad z cudzieho jazyka: 60 minút;
vypracovanie súdneho rozhodnutia: max. tri hodiny;
psychologický posudok;
ústna časť.
Ministerstvo plánuje sudcov jazykovo vzdelávať, aby ovládali európske jazyky, v ktorých sú zahraničné rozhodnutia a pramene práva, teda v angličtine a francúzštine.
Pre naše súdnictvo je totiž dôležité, aby sa pri rozhodovaní držalo európskych judikátov.
Prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska hovorí, že rozšírenie okruhu jazykov nepožadovali. Za dôležitú považuje angličtinu.
„Jazykový predpoklad je dôležitý, ale ešte dôležitejšie sú osobnostné,“ hovorí a dodáva, že ak sa sudcovia majú vzdelávať, tak pomocou rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a tie v ruštine nie sú.
Latku teraz znížili
Práve na štúdium rozhodnutí súdu v Štrasburgu či Európskeho súdneho dvora myslela exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ), keď zaviedla prísne pravidlá na výber sudcov.
Tvrdí, že vyhlášku po zverejnení mnohí sudcovia hneď kritizovali. Kritériá považovali za príliš prísne a argumentovali, že dôležité rozhodnutia im už chodia preložené.
Podľa týchto hlasov angličtina či iný jazyk nechýba ani na pojednávaniach, pretože tam musí byť tlmočník.
Žitňanská oponuje, že minimálne na súdoch vyššieho stupňa majú sudcovia ovládať cudzí jazyk aspoň pasívne a čítať si zahraničné rozhodnutia.
Novela vyhlášky Tomáša Boreca (za Smer) podľa nej „latku s kritériami na sudcov znižuje“.
Ministerstvo poľavuje aj v tom, že databázu textov z cudzieho jazyka pre výberové konania zverejní na svojom webovom sídle.
Pôvodne texty neboli verejné a žrebovali sa v deň výberového konania tesne pred písaním prekladov.
Po skúške z prekladu si mohla výberová komisia vytlačiť aj správny preklad, skôr to počítačový systém neumožnil.
Na trhu práce ruština nezaberá
BRATISLAVA. Zatiaľ čo sudcom môže ruština pomôcť v kariérnom raste, nezamestnaným veľké šance nájsť si prácu nezaručuje.
„Zatiaľ čo každá druhá ponuka práce v minulom roku vyžadovala angličtinu, ruštinu asi len jedno percento,“ hovorí Marcela Glevická z portálu Profesia.sk. Vlani mali zverejnených vyše 107-tisíc pracovných ponúk.
Pozície, na ktoré sa vyžadoval ruský jazyk, boli najmä účtovníci, fakturanti či asistenti.
„Sú to pozície, ktoré zadávajú najčastejšie medzinárodné firmy, ktoré majú na Slovensku napríklad pobočku,“ vysvetľuje Glevická.
Firmy chcú zamestnať niekoho, kto bude robiť účtovníctvo a faktúry z jednej pobočky pre viac krajín.
Rovnako biedne ako na trhu práce je to s ruštinou aj v obchodoch. „Pre Slovákov je Rusko stále spojené s nekvalitou,“ vysvetľuje prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak.
Azbuka jednoducho ľudí podľa neho odrádza. „Preto ruské tovary veľmi na našich pultoch nevidieť.“
Vítaná je ruština v turizme. Hovoriť o tom vedia najmä tatranskí hotelieri, ktorí hostia na prelome rokov ruských a ukrajinských turistov. Tí ocenia, ak sa im personál prihovára v ruštine.
Dopyt po ruštine majú aj v banskobystrickej regionálnej pobočke Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Riaditeľka regionálnej komory Marína Spirová hovorí, že práve pred týždňom spustili kurz ruského jazyka. Vyžiadali si ho sami podnikatelia.
Záujem o ruštinu spustili „obchodné misie do krajín bývalého Sovietskeho zväzu“, tvrdí Spirová, podľa ktorej tam mnohé firmy uspeli.
Spirová orientáciu na tieto trhy vníma aj ako dôsledok krízy, ktorá núti podnikateľov hľadať nové trhy.

Beata
Balogová
