Mal som 19 a začal som pracovať v SME. V Ježíkovej redakcii, kde sa vtedy nerobili len noviny, ale aj dejiny.
Po prvých piatich rokoch to už nebolo také dramatické a revolučné. Noviny sa sprofesionalizovali, našli si svoju polohu, keď zas a znovu potvrdili, že sú naozaj nezávislé a nepredstierane kritické ku každej vláde. Dokonca aj tej, ktorá nie je na prvý pohľad úplne mimo.
V SME som prežil pol života. Nikdy som nerobil inde a iné. Na začiatku ma lákala sloboda, ktorá z novín trčala. A teraz je to, prekvapujúco, stále rovnaké. Dvadsať rokov je pritom dosť dlhá doba. Za taký čas sa musí veľmi veľa zmeniť. A ono sa aj zmenilo.
Do redakcie aj dnes prichádzajú noví zaujímaví ľudia, ktorí chcú písať, pátrať, pýtať sa. V posledných rokoch však častejšie hovoria, že ich už neťahá len príbeh o Mečiarovi a prvotnej túžbe robiť nezávislé noviny, ale najlepšia novinárčina na internete v krajine. Bez Ježíkovho začiatku by to však nebolo možné.
Beata
Balogová
