BRATISLAVA. V školách sa začína presadzovať azbuka. Kým pred piatimi rokmi sa v základných školách učilo ruštinu vyše desaťtisíc žiakov na druhom stupni, teraz ich je takmer 47-tisíc.
Keďže ruský jazyk po páde komunizmu takmer úplne vymizol, viac škôl má problém nájsť ruštinárov.
„Chýbajú mladí učitelia. Sú len takí, čo ruštinu študovali v totalite. U nás učí ruštinu aj vychovávateľka, ktorá ju síce dobre ovláda, ale nemá z nej aprobáciu, iba maturitu,“ vraví Mária Bezáková, riaditeľka Základnej školy na Škultétyho ulici v Topoľčanoch. Zo 731 žiakov školy chodí na ruštinu 142.
Prečítajte si tiež: Sudcom môže v kariére pomôcť azbuka
Vymenila ju za etiku
Po osemnástich rokoch sa k výučbe ruštiny vrátila riaditeľka Gymnázia Tajovského v Banskej Bystrici Mária Sochorová.
„Od roku 1992 sa u nás po rusky neučilo. K dejepisu som si preto pribrala etiku, pred tromi rokmi som s ruštinou znova začala, lebo ju študenti chceli.“ V každom ročníku je zhruba tridsať takýchto študentov.
Koľko ruštinárov základným a stredným školám chýba, nie je známe. Ministerstvo školstva ich počet nesleduje.
V školách stále dominuje angličtina. Momentálne ju má zapísaných 205-tisíc žiakov na druhom stupni.
Ruština podľa Bezákovej vytláča hlavne nemčinu. „Deťom sa ľahšie učí, keďže ide o slovanský jazyk.“
Ruština zaberá v krčme
Študenti si podľa Sochorovej volia ruštinu, aby si našli prácu. „S kombináciou angličtiny a ruštiny sa dá dobre uplatniť na pracovnom trhu.“
Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru považuje jej výučbu za dôležitú. „Vďaka jazykovým schopnostiam sa mladým otvára veľmi perspektívny trh s obrovskými možnosťami.“
Rastie aj záujem o kurzy ruštiny v jazykových školách. Natália Gehriová sa im venuje v Bratislave siedmy rok. Vzdeláva najmä ľudí z firiem obchodujúcich s Ruskom.
„Kurzy sú vyhľadávané, pretože v Rusku sa uzatvárajú obchody aj počas neformálnych rozhovorov v krčme. Rusi vedia oceniť, keď komunikujete v ich materinskom jazyku, a nie v angličtine.“

Beata
Balogová
