Dvadsaťročný denník nepozná nik lepšie ako ľudia, ktorí v ňom pracujú od jeho vzniku. Je ich desať a všetci nostalgicky spomínajú na rodinnú atmosféru rokov po vzniku, ktoré boli spojené s turbulentným obdobím mečiarizmu. Zhodujú sa, že zostali pracovať napriek ekonomickým a politickým nástrahám pre nezávislosť a tvorivé prostredie, ktoré k tejto značke patria.
„SME malo od vzniku ambície stať sa útočiskom novinárskej nezávislosti a získalo kredit odolnosti voči každej moci," hovorí športový redaktor Vojtech Jurkovič.
Veteráni SME
- Alexej Fulmek, šéf vydavateľstva
- Miroslav Čevela, šéf štúdia grafiky. V roku 1998 pracoval krátko pre reklamnú agentúru, potom sa do SME vrátil.
- Jana Čevelová, šéfka spravodajstva sme.sk
- Svetlana Kolesárová, šéfka týždenníkov TV Svet a TV Oko
- Ľudmila Račková, šéfka personálneho oddelenia Petit Pressu
- Ján Mikula, športový redaktor na dôchodku
- Vojtech Jurkovič, športový redaktor. Rok a pol bol v Smene, potom sa vrátil.
- Ondrej Gajdoš, športový redaktor
- Kveta Fajčíková, regionálna redaktorka
- Marta Demovičová, administratívna pracovníčka
Šéfka týždenníkov TV Oko a TV Svet Svetlana Kolesárová tvrdí, že si nevie „predstaviť lepší kolektív a slobodnejšiu prácu". Nedalo sa odísť, súhlasí športový redaktor Ján Mikula, ktorý v Smene a potom v SME pracoval takmer 40 rokov a dnes pracuje v redakcii ako dôchodca. „Boli to skvelé roky, nezabudnuteľné. Výzva."
Šéfka spravodajstva sme.sk Jana Čevelová hovorí, že sa ťažko odchádza od niečoho, kde ste boli od neistého začiatku, ale vedeli ste, že to má zmysel. "Úžasné je, že zmysel to má stále."
K vytrvalcom patrí aj banskobystrická redaktorka Kveta Fajčíková. To, že sa denník napriek neistým začiatkom a tvrdému mečiarizmu dožil dvadsiatich rokov, považuje za malý zázrak. „Dvadsať rokov v našej spoločnosti bolo mimoriadne turbulentných a už to, že sa SME nestratilo ani v čase, keď viaceré denníky zanikli, je dôkazom, že na mediálnu scénu patrí."
SME: Redakcia ako rodina
Veteráni sa zhodujú, že práve Mečiarom vynútený vznik novín po tom, čo ovládol denník Smena, kde všetci predtým pracovali, ich stmelil a dal základ ich vzťahu k redakcii. "Žili sme ako rodina," spomína Kolesárová.
Čitatelia posielali alebo sami nosili koláče, ovocie zo záhrady, jeden učiteľ na Veľkú noc vždy doniesol vlastnoručne pletené korbáče. Na Vianoce chodili stovky pozdravov, v ktorých čitatelia vyjadrovali vďaku a držali redaktorom palce. Prvý šéfredaktor Karol Ježík natiahol v podkroví domčeka na Mýtnej špagát a postupne ich tam vešal a s neskrývanou radosťou a hrdosťou písal na drevený stĺp, koľko ich už prišlo. "Pracovali sme v biednych podmienkach, ale bol to kolektív veľmi inteligentných, zanietených a tvorivých ľudí. A nikdy sa to nekončilo iba prácou," hovorí Kolesárová.
"Ráno pred výrobou sa o veciach debatovalo v neďalekej kaviarni, po výrobe v pivárni cez cestu. Karol organizoval aj rodinné výlety - napríklad na Zochovu chatu, takže sa poznali a kamarátili aj rodiny a naše deti. Vydávali sme špeciálne volebné noviny, ktoré sme sami chodili buď rozdávať, alebo predávať po meste."
Príbeh SME od začiatku sleduje zblízka aj Ľudmila Račková, šéfka personálneho oddelenia Petit Pressu, ktorý denník vydáva. „V začiatkoch sme sa cítili ako v jednej väčšej rodine, všetci sme si boli blízki, tešili sme sa spoločne z úspechov firmy, z toho, že denníku sa zvyšoval náklad, a funguje to doteraz, čomu sa veľmi teším."
Šéf vydavateľstva Alexej Fulmek upozorňuje, že spolupatričnosť zakladajúcich redaktorov sa hneď na začiatku prejavila aj na začiatku 90. rokov nezanedbateľným finančným vkladom každého z nich do spoločnosti Juventus, ktorá noviny začala vydávať. Každý vložil do firmy najmenej 20-tisíc korún, niektorí aj 40-tisíc.
Fulmek: SME tu bude aj o 20 rokov
Aké je SME po dvadsiatich rokoch? Zmenilo sa, zhodujú sa veteráni. Z partie zopár desiatok ľudí, ktorí sa pred dvadsiatimi rokmi zo dňa na deň zbalili a odišli robiť noviny, aké chceli oni, a nie aké ich chcel mať niekto silný, vzniklo za ten čas veľké vydavateľstvo.
" K tomu patria aj všetky negatíva veľkej firmy. To je to horšie. Ale ešte stále v práci stretávam mnoho nových mladých ľudí, ktorým záleží na novinách a ktorých mám rád. A to je dobre," vyznáva sa Miro Čevela, šéf štúdia grafiky vo vydavateľstve.
„Stále v ňom vidím aj Karola Ježíka," hovorí o dvadsaťročnom SME športový redaktor Ondrej Gajdoš.
Šéf vydavateľstva je presvedčený, že denník tu bude aj nasledovné desaťročia a určite aj o dvadsať rokov. „Značka SME je čoraz silnejšia."
Beata
Balogová
