Ako sa vyrábajú noviny - od nevidím do nevidím

Spisovateľka Monika Kompaníková strávila jeden deň v redakcii. Opisuje, ako vznikajú noviny.

(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Vždy, keď sa zmení vláda, veľké otrasy zaznamenajú mnohé inštitúcie a organizácie. Zmenia sa pravidlá, zákony, personál, zmení sa nálada v spoločnosti, presmerujú sa finančné toky, zmenia sa priority, HDP aj DPH. Sú inštitúcie, ktoré vo svojom vnútri zostávajú aj po takýchto otrasoch rovnaké a ich vnútorný poriadok sa aj napriek tlakom zvonka nemení. Našťastie je to ešte stále tak.

Vydávanie novín je dobre zorganizovaná a do veľkej miery zautomatizovaná činnosť, ktorú zaisťujú desiatky ľudí. O ich každodennej práci má bežný čitateľ len nejasné predstavy a nad tým, koľko profesií a úkonov treba na to, aby si človek prikúril v kozube včerajšími novinami, sa zamyslí možno vtedy, keď tesne pred škrtnutím zápalkou nájde v titulku preklep.

Pani Marta

O novinárskej každodennosti vie najviac asi pani v teniskách, ktorú v redakcii SME na Lazaretskej 12 všetci volajú pani Marta. Medzi novinármi sa drobná žena pohybuje od roku 1979, keď nastúpila do redakcie vtedajšej Smeny ako sekretárka, robila prepisy a preklady. To bolo ešte v čase, keď sa texty písali na písacom stroji a v titulkoch sa opakovali stále tie isté heslá a frázy.

Marta zažila desať vlád, šesť šéfredaktorov, päťkrát sťahovanie celej redakcie na inú adresu, prešla rôznymi pracovnými pozíciami. Dva roky pred dôchodkom robí všetko čo treba, najčastejšie sa pohybuje v kuchynke a najviac si cení to, že už nie je cenzúra a že noviny v tlačenej podobe ešte nezanikli. „Nie je pravda, že SME už nie je pre vzdelaných ľudí,“ hovorí s úprimným rozhorčením a prekladá si nôž z jednej ruky do druhej.

Marta nikdy nevarí kávu. Kávu si v redakcii varí každý sám, pretože každý je samostatnou jednotkou, každý má svoj rytmus, svoje témy, strany, úlohy a zodpovednosť. Každý má k dispozícii časť dlhého stola s veľkosťou rozložených novín plus víkendová príloha na laptop uprostred veľkej miestnosti s ďalšími radmi takýchto stolov. Vlastnú kanceláriu majú len šéfredaktor, jeho zástupcovia, komentátori a jazykoví korektori.

Rutina

Pokiaľ sa nedeje niečo výnimočné, nepadá vláda a redaktori nečakajú na chodbe parlamentu, na bežnom vydaní sa začína pracovať pozvoľna okolo deviatej. Do redakcií prichádzajú redaktori, grafici, korektori, fotografi, editori webových stránok, TV SME, dohromady okolo sto ľudí. Z oddelenia inzercie rozpošlú vedúcim oddelení a grafikovi excelovskú tabuľku s rozpisom inzertných plôch na jednotlivých stranách novín. Podľa tejto mapy všetci vedia, koľko voľného priestoru majú k dispozícii a môžu zvážiť, ktoré témy sú akútne a budú sa riešiť hneď, ktoré znesú krátku čakaciu lehotu a ktoré počkajú aj na dlhší – napríklad víkendový odklad. Ranné rozhodnutia však večer už vôbec nemusia platiť.

O desiatej si redaktori domáceho spravodajstva, ktorí majú na starosti prvé strany, posadajú k okrúhlemu stolu v miestnosti s pekným výhľadom a motivujúcimi nadrozmernými výtlačkami pamätných novín na červenom pozadí visiacimi na stenách. Prichádzajú prekvapivo načas a pekne rad za radom navrhujú témy, ktorým by sa mohli v ten deň venovať, kauzy, v ktorých by sa bolo dobré povŕtať alebo ich uzavrieť, otázky, ktoré treba zodpovedať. „Mohli by sme tie noviny trochu poľudštiť a napísať o vlkoch,“ navrhuje Michal Piško. Vlci mierne zdvihnú náladu. Cítiť rutinu, postupy sú jasné, úlohy rozdelené, témy a kauzy neveselé.

O pol jedenástej denníkových spravodajcov striedajú na celoredakčnej porade vedúci oddelení: šéfovia domáceho a zahraničného spravodajstva, kultúry, športu, ekonomiky, komentárov a servisných strán a šéfredaktor. Jeden zo šéfov a jeden redaktor najprv hodnotia vydanie z predošlého dňa, stranu po strane. Hodnotenie je povinné a každý ho musí v pravidelných intervaloch absolvovať, inak mu hrozí finančná pokuta. Po hodnotení sa rozoberá, kto na čom pracuje, vzniká základná predstava o tom, čo bude v zajtrajšom vydaní.

Ticho

Vo veľkej miestnosti rozparcelovanej dlhými radmi stolov je nezvyklé ticho. Počuť desiatky prstov ťukať do klávesnice, útržky tichých telefonických rozhovorov, lyžičky, papier. Telefóny nezvonia, ale vibrujú. Na stenách sú obrazovky s pustenými správami, ľudia chodia sem a tam, no i tak by človek čakal väčší hluk a nervozitu. Akoby tu už nikoho nič neprekvapovalo a nerozčuľovalo, aj napriek tomu, že redakciou ako tráviacim traktom prechádzajú najväčšie kauzy a hrôzy.

„Pravdaže, zažívame zdesenie z toho, čo vieme, ale je toho už toľko, že to nemôžeme brať osobne, to by sme sa zbláznili. Cynizmus a humor sú obranou,“ vraví editor Juraj Koník. Zástupca šéfredaktora Lukáš Fila prirovnáva novinárov k lekárom – lekár, ktorému je zle z krvi, nemôže predsa robiť v nemocnici.

Niektorí redaktori pracujú za stolom, niektorí v teréne. Prácu grafikov a zalamovačov odbúral redakčný systém, do predlohy, ktorú nastavia vedúci oddelení podľa priorít dňa, si každý redaktor sám nahadzuje titulok, perex aj text. Fotografie dodáva fotoeditorka. Štylistiku, vecnú stránku článku alebo logiku textov kontrolujú editori, po nich texty dostanú jazykoví korektori.

Po prvej korektúre sa strany vytlačia v rovnakom formáte ako noviny skutočné a prejdú ďalšou korektúrou. Ešte aj večer pred uzávierkou sa môže zmeniť umiestnenie článkov podľa toho, ako sa témy počas dňa vyvinuli. Na porade o pol piatej sa rozhodne, ktoré články budú na prvej strane. Teda, ktorá téma je z pohľadu šéfredaktorov v ten deň najsilnejšia a najdôležitejšia a ktorá zajtrajšie noviny takpovediac predá.

Zákonník práce

O zmenách v Zákonníku práce sa tu popísali strany, no novinárov sa týkajú minimálne. Nad pojmami ako pevný pracovný čas alebo platené nadčasy sa každý len ticho pousmeje. Najdeprimujúcejšie je vedomie, že noviny musia vyjsť každý deň okrem sviatkov a aj v deň, keď noviny nevychádzajú, treba pripraviť nasledujúce vydanie. Teda žiadny dlhší oddych, len neustála pohotovosť. Stáva sa, že redaktor pracuje pol dňa na článku a o piatej poobede sa udeje neočakávaná udalosť, ktorá dostane prednosť, pol dňa práce sa odloží na neurčito a začína sa odznova.

Hotový PDF súbor sa posiela do tlačiarne o ôsmej večer. Logicky vyvstáva otázka – čo na to rodiny, deti, partneri? „Rozvodovosť máme veľmi nízku,“ vraví so smiechom zástupca šéfredaktora Juraj Javorský, z čoho možno vyvodiť, že zriedkavá prítomnosť novinárov doma rodinám prospieva. Rodiny si chtiac-nechtiac zvykli, mnohí majú partnerov z redakcie, a tak tento posunutý pracovný režim chápu.

Miriam Zsilleová z redakcie zahraničného spravodajstva, po pani Marte jedna z najdlhšie pracujúcich, začínala v redakcii ako študentka žurnalistiky, prežila v SME aj dve materské a dva náročné návraty po materskej a stále zostáva. O piatej pije svoju štvrtú kávu. „Toto povolanie vyžaduje veľa pochopenia a pomoci rodiny, aj tej širšej. To, že som v práci do ôsmej – deviatej je vykompenzované tým, že mám voľné dni po víkendovej šichte, ráno prichádzam neskôr a môžem pracovať z domu.“ Tí, čo si na takýto režim nezvykli, jednoducho odišli tam, kde sa končí o štvrtej.

IM5O7146.jpg

Monika Kompaníková v redakcii.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Najspoľahlivejší článok procesu

PDF súbory jednotlivých strán sa večer posielajú priebežne do tlačiarne vydavateľstva Petit Press na Kopčianskej v Petržalke, aby najneskôr o deviatej mohli tlačiari začať tlač SME. Najneskôr o tri štvrte na desať odchádzajú hotové noviny dodávkou k distribútorovi.

Z distribúcie vyráža o desiatej prvá dodávka na východ, ďalšia na stredné Slovensko a posledná na západ a do Bratislavy. O šiestej ráno nastupuje ranná zmena, tlačia sa prílohy, magazíny, regionálne noviny. Kým tlač na jednej z najmodernejších rotačiek je plne automatizovaná a zvládne ju šesť ľudí, v expedičnej hale, kde ženičky ručne balia adresné balíky pre predplatiteľov, to vyzerá ako v manufaktúre.

Denný náklad vytlačí rotačka za menej ako hodinu a pol, pokiaľ sa nerobia mutácie. Tie sa robia, keď sa čaká napríklad na večerné hokejové výsledky alebo dôležité hlasovanie v parlamente. A tak sa môže stať, že jedna časť nákladu, ktorá musí odísť ako prvá na východ, je od druhej časti, ktorá sa posiela na stredné Slovensko, ochudobnená o výsledok zápasu Ligy majstrov.

„A občas sa stane, že sa po hodine čakania redaktor pomýli a vo výsledku nechtiac čísla prehodí.“ vraví Ivan Baranovič, riaditeľ tlačiarne. „Alebo ide týždeň to isté počasie.“

K novej rotačke si zjavne vytvoril vrelý citový vzťah. „Funguje ako hodinky, je to najspoľahlivejší článok celého procesu. Zatiaľ neurobila jedinú chybu. Švajčiarsky výrobok, čo vám budem hovoriť!“ zhodnotí celú výrobu novín a zmetie prstom smietku z jednej zo štyroch tlačiarenských veží, ktoré prerastajú cez dve poschodia haly.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 74 842
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 14 087
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 112
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 9 608
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 262
  6. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 256
  7. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 514
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 2 703
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 614
  10. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou 2 610

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka za státisíce eur

Socha komunistu Čulena skončí v sklade.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.

Neprehliadnite tiež

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

Vieme, aké budú Vianoce. Na zimnú rozprávku zabudnite (video)

Snežiť má počas Vianoc len vysoko v horách.

Na strednom Slovensku a na Spiši sú zľadovatelé cesty

Všetky sledované diaľničné úseky a rýchlostné cesty na území SR sú zjazdné, povrch vozoviek je prevažne vlhký.

Člen Smeru: Pellegrini sa ukazuje ako seriózny, môže prevziať stranu

Ján Slosiarik nedávno vystúpil na sneme Smeru.