ALEXEJ FULMEK pôsobil hneď po vzniku SME ako zástupca šéfredaktora a predseda predstavenstva, dodnes stojí na čele vydavateľstva.
Dnes sedíte vo veľkej kancelárii a šéfujete vyše šesťsto ľuďom. Zrejme ste celkom spokojný, že ste pred dvadsiatimi rokmi do založenia novín s Karolom Ježíkom išli.
Tak určite, ako hovoria naši športovci. Áno, zmenilo mi to život. V októbri 1992 som bol na gruzínsko-abcházskom fronte ako novinár Smeny a Karol Ježík mi oznámil, že sa stanem po návrate z Gruzínska zástupcom šéfredaktora. Už vtedy sme mali informácie, že po novom roku všetkých z vedenia novín vyrazia. Smena bola pod kontrolou štátu, kontrolovala ju štátna Nadácia detí a mládeže a jednou z kľúčových postáv v procese útoku na Smenu bol Vladimír Bajan. Dali sme dohromady milión korún a presvedčili sme časť redakcie, aby s nami išla do nového projektu a neskromne si myslím, že sme vtedy spolu s kolegami Vladom Popelkom, Robom Kotianom a, samozrejme, Karolom Ježíkom zohrali kľúčovú organizačnú úlohu. Podstatný bol aj investor Peter Vajda, ktorý je pri novinách dodnes.
Ešte si pamätáte, aké je to byť novinárom?
Nastúpil som do novín v roku 1989 a pamätám si, že sme veľa času trávili v krčmách. V novinách bola atmosféra slobody a voľnosti. Kto chcel, dal si aj v redakcii pivo či tvrdé, neviem, či teraz ešte v redakcii pijete, ale verím, že nie.
Zatiaľ mi neponúkli, ale som tu len krátko.
Alexej Fulmek
- nastupoval v roku 1989 ešte do Smeny, v januári 1993 zakladal už ako zástupca šéfredaktora denník SME,
- ako novinár pracoval najprv na kultúre, neskôr písal vojnové reportáže z Abcházska, Podnesterska a z Moskvy počas pokusu o prevrat,
- po vzniku SME prevzal organizačnú úlohu v novovzniknutom vydavateľstve,
- v súčasnosti je generálnym riaditeľom vydavateľského domu Petit Press.
Tak vtedy to tak bolo. Diali sa veľké zmeny, takže sme o nich museli veľa diskutovať. No a z tohto prostredia som odišiel do riadenia nových novín. Pre mňa to znamenalo aj to, že som sa musel dosť výrazne zdisciplinovať. Atmosféra bola vtedy skvelá, viac sa hovorilo o tom, ako urobiť nové veci, o peniazoch menej. Projektov sme za tie roky spravili mnoho, zvlášť ma bavili veci ako Roger Krowiak, vydávanie kníh či DVD. Mnoho vecí sme spravili prví, dodnes máme ako jediný vydavateľ vlastnú modernú tlačiareň, mnoho šikovných ľudí prešlo našou redakciou, takže si myslím, že sa podarilo vytvoriť fenomén a značku, ktorá je významná a prispieva k zdraviu krajiny, takže na to som hrdý.
Asi ste zachytili názor, že médiá vrátane SME už nie sú tým, čím bývali. Že je to len zmeska povrchnosti a bulváru.
To je holý nezmysel. Je to názor marginálnej skupiny ľudí, s ktorou nemá význam polemizovať. Ak niečo ohrozuje žurnalistiku, tak sú to iné veci. Napríklad nepripravenosť ľudí platiť za obsah na internete. Peniaze za obsah nám chýbajú. Za to si môžu aj vydavatelia sami, lebo naučili čitateľov, že na webe sú texty zadarmo. Veď aj SME ako prvé slovenské noviny zverejňovalo na internete celý svoj obsah už od roku 1994. Takže sami sme prispeli k akcelerácii toho trendu. Druhá vec je zlacňovanie reklamy, ktoré je logické, pretože je kríza a internet rozbil monopol klasických médií na zásah čitateľov. Ale uvedomujem si, že ľudia, ktorí si nechcú pripustiť, že neúspech odráža ich vlastné limity, budú vždy inklinovať ku konšpiračným teóriám a kritike médií. Ten pocit v nich pretrváva aj preto, že úspechu meranom peniazmi sa pripisuje prílišná dôležitosť. A tí budú vždy tvrdiť, že médiá niekomu slúžia a ide im len o peniaze.
Nevytvárajú tento dojem médiá?
Nechcem hodnotiť bulvárne médiá. V spoločnosti však existuje pocit, že kto je priemerný, akoby neexistoval alebo zlyhal. Ľudia zabúdajú, čo je najdôležitejšie v živote. Sú frustrovaní, že nemajú viac peňazí alebo nie sú slávni, známi a úspešní. A potom všade vidia konšpiračné teórie a majú pocit, že všetko je ovládané niekým iným.
Nejde o konšpiračné teórie, ale o celkovú úroveň novín. Tie výčitky znejú, že všetko je povrchnejšie a bulvárnejšie.
Chápem, ale veď si len porovnajte terajšie články s tými spred dvadsiatich rokov. Tie dnešné sú určite oveľa viac vyzdrojované aj vďaka internetu. Pozrime si denník SME spred dvadsiatich rokov. Tu je rubrika Obľúbenci s najhlúpejšími výrokmi politikov, vedľa je titulok Starý kamoš Drakula, pod tým je recenzia s názvom Flek, výtvarné umenie hodnotí animovaná postavička Puk. Tendencia k zábavnosti vždy bola aj v serióznych novinách. Dnes je na titulke SME téma Generálneho prokurátora, čo je dôležitá spoločenská záležitosť, takže línia dôležitých tém je zachovaná. A načo by sme, preboha, tú bulvarizáciu vôbec robili?
Pre peniaze.
To je úplne mimo, totálna hlúposť. Viete, aké nesmierne ťažké je vymyslieť niečo, čo ľudí zaujme? Myslíte, že s bulvárnejším obsahom by sme boli predávanejší? Nazdávate sa, že keď si každý spraví bulvár, tak všetci z toho budú mať veľké peniaze? Alebo, povedzte, čo máte na mysli?
Tak zasa si nehovorme, že téma bulvarizácie médií neexistuje.
Na pokrývaní dopytu po týchto témach, napríklad v Plus1deň, Novom Čase, Markíze či Joj nevidím nič zlé. SME však oslovuje iný čitateľský segment a toho sa drží. Pred desiatimi rokmi sme skúšali prílohu Ľudia, ktorá bola pomerne úspešná, ale aj tá mala svoju expiračnú dobu. To bol jediný relevantný pokus o bulvárny segment v histórii denníka SME. Ale to, že sa dnes noviny lepšie čítajú, že vedia kvalitnejšie a ľahšie sprostredkovať informáciu, to chápem ako progres, nie ako bulvár. Oveľa väčší problém podľa mňa je, či seriózne noviny tematizujú majoritné témy, a nie minoritné prešľapy. Lebo ak to nerobia, tak deformujú spoločnosť. Tiež mi prekážajú v novinách hovorové slová, občas policajný žargón, slang a všetky tie poznámky typu údajne, vraj ako povedal, tvrdí a podobne. Buď si je novinár niečím istý, alebo nie. Tieto veci sú pre mňa oveľa väčším predmetom sporu s redakciou denníka SME.
Čo vám ešte prekáža na novinároch SME?
Hovorievam, že vo svete sa takmer nič neodohráva úplne jednoznačne. Tým netvrdím, že máme obhajovať ľudí namočených v kauzách, ale mala by byť poskytnutá alternatíva ich videnia sveta. Často hovorím, že editor by mal byť obhajcom toho, koho novinár napadne, mal by ho brániť zubami-nechtami, aby vznikol ešte kvalitnejší text. A to sa absolútne nedeje. Vy ste všetci naladení úplne rovnako, a z novín to cítiť. To, že aj SME občas prináša sploštený pohľad na svet , má trápi najviac.
Takto to znie veľmi všeobecne.
Poďme teda konkretizovať. Napríklad nedávna téma biznisu medzi mestom Bratislava a Širokým ohľadom akcií hotela Double Tree a pozemku. On určite nie je náš priateľ, skôr konkurent. Ako môžete hodnotiť, či bol obchod medzi nimi nevýhodný pre mesto, keď neviete nič o hospodárskom výsledku hotela a cene, za ktorú mu mesto prenajalo pozemok? Až neskôr sme priniesli informáciu, že pozemok bol prenajatý za 33 euro ročne na päťdesiat rokov. Zaujímal som sa o túto kauzu a viem s prehľadom povedať, že SME sa vtedy mýlilo. Minimálne to bolo pre mesto lepšie ako iné alternatívy. Noviny by nemali byť iba o zákopovom vykrikovaní, kto je aký zlý. Problém internetu je tiež v tom, že sa novinári menej stretávajú s respondentmi a nenechávajú si od nich veci pokojne vysvetliť, e-mail je síce rýchly a efektívny, ale novinár rastie najmä v priamej konfrontácii a schopnosti pozorne si vypočuť protistranu..
Kto iný ako riaditeľ vydavateľstva je prvý zodpovedný za noviny?
V prvom rade robíme s ľuďmi, ktorí sú dostupní na pracovnom trhu, ale som presvedčený, že tí najkvalitnejší novinári pracujú v denníku SME a produkujú veľké množstvo dobrých textov. No netvrdím, že výlučne kvalitných. Keby bol denník SME týždenníkom, tak polovica problémov odpadne, lebo veľa chýb vzniká vďaka dennikárskemu časovému stresu. Bol som zástupcom šéfredaktora SME asi rok a pol, takže rozumiem tomu, ako ťažko sa noviny robia. Nechcem zasahovať do výroby a ani nechcem mať prístup do redakčného systému. Noviny čítam, až keď vyjdú. Ale potom to s ľuďmi preberám aj dosť ostro, až je to možno pre nich demotivujúce. Ale rovnako ako sa snažím mať pochopenie pre limity, v ktorých novinári pracujú, aj oni by mali mať pochopenie pre limity spoločnosti. Lebo inak do nej vnášajú nepokoj z toho, že sa nenapĺňa nesplniteľný cieľ mať ideálnu elitnú spoločnosť.
Čo je úloha novín?
Sprostredkovávať informácie o majoritných javoch, ktoré majú vplyv na spoločnosť. Ale aj načrtávať nejakú reálnu alternatívu pre spoločnosť. Dôležité je nielen kritizovať politikov, ale napríklad všímať si aj také spoločenské prejavy, že džípy parkujú na chodníkoch s preukazom invalida za okienkom auta. Pretože takéto javy v spoločnosti ničia vieru v spoločnosť samu a utvrdzujú v nej princíp kastovníctva. Noviny by mali pomáhať chrániť spoločenskú rovnováhu dôležitú na to, aby ste mohli pokojne žiť vo vašej rodine, v spoločnosti. To je podľa mňa najvýznamnejší prvok serióznych novín. Udržať rovnosť šancí pre každého.
Mali by noviny pretláčať nejakú ideológiu?
SME by malo mať predstavu o usporiadaní sveta, o tom, aké hodnoty by mali prevládať, aby ľudia žili v pokoji. A tieto hodnoty by mali noviny obhajovať. Mali by sa na veci pozerať racionálne, nie ideologicky.
Kedy skončí papierové SME?
Nemyslím si, že papierové vydanie skončí, skôr sa stane statusovou vecou. Ťažisko sa však určite bude presúvať smerom k onlinu. Veď dnes nás na internete sledujú dva milióny ľudí mesačne a som presvedčený, že sa staneme najvýznamnejším informačným zdrojom pre ľudí na Slovensku, s väčšou sledovanosťou ako má televízne spravodajstvo. Príjmy z internetu stále významne rastú a verím, že postupne sa nám bude dariť monetizovať náš online viac. Je možné, že vo firme už nebude pracovať šesťsto ľudí, ale výrazne menej. Veď si len predstavme proces, ktorý musí prebehnúť na to, aby sa napísané slovo dostalo na papieri k čitateľovi, treba na to veľa ľudí, od tlačiarenských pracovníkov až po distribútorov. A v prípade onlinu redaktor zavesí článok na web a o už minútu môžu vznikať jeho noví čitatelia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
