LUXEMBURG, BRATISLAVA. Pri jednej z najsledovanejších environmentálnych káuz z obdobia prvej vlády Róberta Fica, výstavbe skládky odpadov neďaleko centra Pezinka, slovenské úrady aj súdy pochybili.
Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie, ktorý kauzu posudzoval v unikátne dlhom 29-mesačnom konaní.
Na Európsky súd sa obrátil sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec, ktorý dal v máji 2009 za pravdu nespokojným Pezinčanom, a povolenia na výstavbu skládky zrušil. Jeho rozhodnutie však zvrátil Ústavný súd, ktorý sa domnieval, že Gavalec porušil vlastnícke práva majiteľov skládky.
Gavalcovi sa tak rozhodovanie o kauze vrátilo v máji 2010 naspäť a mal byť rozhodnutím Ústavného súdu viazaný.
Sudca však pochyboval, či verdikt Ústavného súdu nebude viesť k porušeniu európskej legislatívy, a preto sa obrátil na Európsky súd. Ten dnes rozhodol, že Gavalec postupoval správne.
Najvyšší súd bol podľa európskych sudcov povinný obrátiť sa na Luxemburg.
Slovenský sudca mal podľa Európskeho súdu pravdu aj v tom, povoľovanie skládky bolo v rozpore s európskou legislatívou.
Pezinčanov vylúčili z rozhodovaniaObyvatelia Pezinku boli pri povoľovaní skládky vylučovaní z rozhodovania, keď im Inšpektorát životného prostredia odmietol sprístupniť územné rozhodnutie o skládke, ktoré vyhlásil za obchodné tajomstvo.
Pezinčania sa tak v procese povoľovania skládky nemohli brániť.
Územné rozhodnutie pre skládku pritom vydal Krajský stavebný úrad, na ktorého čele bol nominant Smeru Ján Man mladší. Ten bol zároveň vlastníkom pozemkov pod skládkou a synom majiteľa skládky Jána Mana staršieho.
„Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií,“ konštatoval Súdny dvor Európskej únie.
"Vedenie mesta Pezinok a jeho občania vítajú rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré je jednoznačne v prospech občanov, ich práv, a jednoznačne hovorí o tom, že občania a verejnosť mali právo byť účastníkmi všetkých konaní štátnych orgánov," povedal primátor Pezinka Oliver Solga.
„Tlačová informácia o rozsudku je výbornou správou pre Pezinčanov a všetkých ľudí, ktorým záleží na životnom prostredí,“ komentovala rozhodnutie právnička Pezinčanov Zuzana Čaputová.
Príbeh pezinskej skládky je Slovensko v malom, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Rozhodnutie víta aj ManRozhodnutie Súdneho dvora Únie vníma pozitívne aj Ekologická skládka. Podľa spoločnosti, ktorá stojí za projektom výstavby skládky, súd v dvoch podstatných otázkach dáva za pravdu predchádzajúcemu postupu pri povoľovaní stavby, a tým aj právam spoločnosti Ekologická skládka.
Ide o odpoveď na druhú a tretiu z piatich otázok, s ktorými sa Najvyšší súd obrátil na Súdny dvor Únie a ktoré sa týkali aplikácie európskeho práva v kauze pezinskej skládky.
Podľa Mana Súdny dvor dáva za pravdu povoľovacím orgánom a jeho spoločnosti aj v otázke, týkajúcej sa zverejnenia územného rozhodnutia. Informovanie verejnosti o projekte mohlo podľa Mana na základe rozhodnutia súdu prebiehať aj v druhostupňovom správnom konaní.
"Keďže územné rozhodnutie zverejnil povoľovací orgán dotknutej verejnosti v rámci povoľovacieho konania už vo februári 2008 a verejnosť tak mala až do rozhodnutia v auguste 2008 pol roka na jeho pripomienkovanie a toto právo nevyužila, považujeme to za pozitívnu informáciu," uviedol Man a dodal, že k takémuto výkladu sa prikloní aj NS SR, ktorý bude vo veci opätovne rozhodovať.
Čaputová nesúhlasí. „Sprístupnenie utajeného územného rozhodnutia bolo takmer dva mesiace po tom, ako bola umožnená okamžitá výstavba skládky. Je absurdné tvrdiť, že Pezinčania mali v takejto situácii účinný vplyv na rozhodovanie,“ upozorňuje.
Súd uviedol aj to, že ak Gavalec postupoval v súlade s európskou legislatívou, rozhodnutie nemožno považovať za zásah do vlastníckych práv Manovcov.
O kauze teraz bude ďalej rozhodovať Najvyšší súd a jeho senát na čele s Gavalcom, viazaný výrokom Ústavného súdu však už nebude.
Chronológia prípadu pezinská skládka
