BRATISLAVA. Ivan Gašparovič v čase stredajšej mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej sa ho chce pýtať opozícia na dôvody nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, bude mať iný program.
V Prezidentskom paláci o 11:00 prijme predstaviteľov zamestnávateľských zväzov z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Klubu 500, Republikovej únie zamestnávateľov a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana sa tým otvorí priestor na spoločné podanie obžaloby na prezidenta, ak sa neumožní o tejto téme diskusia.
Vinia ho z úmyselného porušenia Ústavy
Ak opozícia predloží návrh na obžalobu, v Národnej rade musí byť návrh na rokovanie zaradený do 30 dní od jeho podania.
Na obžalobu prezidenta presvedčila partnerov SaS. Liberáli spolu s KDH, Mostom-Híd a SDKÚ chcú iniciovať návrh v Národnej rade, aby podala na Ústavný súd obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
Návrh nepodpíše líder opozičného hnutia OĽaNO Igor Matovič a asi polovica poslancov tohto klubu. Hoci je Matovič presvedčený, že prezident klamal v časti svojho odôvodnenia, v ktorej spomínal jeho meno, výhrady má aj voči obžalobe.
Efektívnejšie riešenie podľa neho ponúka malá novela ústavy, ktorou OĽaNO navrhuje stanoviť prezidentovi 60-dňovú lehotu na vymenovanie zvolených kandidátov do funkcie generálneho prokurátora, sudcu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu.
Návrh na obžalobu by mal byť po pripomienkovaní v stranách hotový v stredu.
Ústava hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy alebo za vlastizradu.
O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Obžalobu podáva národná rada na ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Prezident vidí útoky proti Ústavnému súdu
Prezident tvrdí, že politické útoky, ktoré prišli po jeho rozhodnutí nevymenovať zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, sú útokmi proti Ústavnému súdu.
Vyhlásil to vo svojom prejave k vedúcim predstaviteľom diplomatických zastúpení na Slovensku.
"Viete, že moje nedávne rozhodnutie je len potvrdením môjho dôsledného dlhodobého a nemenného postoja k tejto záležitosti, ktorý vychádza z dikcie slovenskej ústavy i z rozhodnutia ústavného súdu," tvrdil prezident zahraničným diplomatom.
Podľa hlavy štátu sú spomínané útoky aj pokusom o nájdenie témy, ktorá podľa Gašparoviča odvráti pozornosť od zlyhaní politikov pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora.
"Sú aj pokusom o nájdenie chýbajúcej politickej agendy, ktorá by umožnila časti politického spektra verejne sa profilovať, keďže nemajú iné zmysluplnejšie vlastné politické či sociálno-ekonomické projekty," povedal. Svoju úlohu v terajšej situácii vidí v upokojovaní vášní.
"Preto som vyzval k návratu k slušnej politickej komunikácii a k rešpektovaniu štandardných demokratických postupov a rozhodnutí ústavného súdu," dodal.
Baránek: Zrušenie schôdze k prezidentovi je podkopanie demokracie
Smer plánuje mimoriadnu schôdzu k nevymenovaniu generálneho prokurátora zablokovať.
BRATISLAVA. Zrušenie mimoriadnej schôdze je podľa politológa Jána Baránka podkopanie demokracie.
"Čakali sme, že mimoriadna schôdza nebude, no nie je to o arogancii moci strany Smer, ale o hlúposti," povedal politológ s tým, že prezident by mal byť nestranícky.
Baránek: Deväťstranový list nestačí
Záujmom štátu je podľa jeho slov poznať dôvody nevymenovania Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora a mimoriadna schôdza mala slúžiť práve na to.
"To, že prezident poslal deväťstranový list, v ktorom uviedol dôvody nevymenovania Čentéša, zjavne nestačí," dodal Baránek. Smer teda nevhodne nadraďuje subjektívne a stranícke záujmy nad záujmy štátu.
"Myslím si, že je dosť dôležité dôvody prezidenta vedieť, keďže ide o dôležitý krok a rozhodnutie aj pre nás," poznamenal politológ. Len hlúpa moc podľa neho nechce posúdiť dôvody obmedzenia a navyše aj obmedzenia parlamentu, ktorý teraz zrazu nechce diskutovať o tom, prečo Ivan Gašparovič koná proti jeho rozhodnutiu.
"V tom prípade majú zrejme iné dôvody, ktoré nechcú povedať," doplnil politológ Ján Baránek.
Mesežnikov: Ide o rozpor s parlamentnou demokraciou
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova ide o všeobecne podobný prístup, keď sa odmieta návrh opozičných poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze iba preto, že nemajú väčšinu.
Jednak je to podľa jeho slov v zjavnom rozpore s duchom parlamentnej demokracie a sú dokonca aj právne názory, že je to v rozpore s ústavou.
"Každý poslanec bez ohľadu na to, či patrí k opozícii alebo k väčšinovej strane, má rovnaký mandát a rovnaké práva. Ak rokovací poriadok predpokladá, že poslanci zvolávajú mimoriadne schôdze po splnení všetkých náležitostí, tak neschváliť napríklad schôdzu alebo jednoducho obštrukčným spôsobom dosiahnuť, že parlament nie je uznášaniaschopný, je v rozpore so základným princípom parlamentnej demokracie," vysvetlil Mesežnikov. Podľa neho ide v podstate o redukovanie možností poslancov plniť základné funkcie.
"Vieme, že generálna prokuratúra nemá šéfa viac ako 20 mesiacov, situácia v justičnom systéme je naozaj zlá," konštatoval. Napokon ani schôdza NR SR o situácii v oblasti justície nebola zvolaná a znovu to bola podľa neho nevhodná prax, keď vládna strana znemožnila jej zvolanie. Nakoniec aj samotný minister spravodlivosti Tomáš Borec uznal, že situácia v justícii je zlá.
"Prezident sa na tom bohužiaľ priamo podieľa, a to tým, že nevymenoval Jozefa Čentéša, takže je celkom oprávnené, že poslanci chcú od neho vysvetlenie," povedal Mesežnikov s tým, že prezident sa naozaj zamotal do zdôvodnení, ktoré boli úplne nepatričné.
"Poslanci ho chcú adresne vypočuť, prečo porušuje princíp spolupráce medzi ústavnými inštitúciami," doplnil. Z tohto pohľadu, aj teda po stránke procedurálnej a aj po stránke vecnej, to, že Smer odmieta umožniť poslancom ako takým, ktorí reprezentujú verejnosť, rokovať o situácii, je veľmi zlé.
"Ide o situáciu, ktorá je absolútne nevhodná a nepriaznivá, spôsobil ju prezident, a vládna strana, ako aj predseda vlády ho v tom podporujú," dodal politológ Grigorij Mesežnikov.
SITA
