Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici prekvalifikoval obžalobu bývalého finančného riaditeľa SPP na skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Rozsudok nie je právoplatný.
BANSKÁ BYSTRICA. Ani podvod, ani sprenevera, ani deväť rokov, ktoré žiadala špeciálna prokuratúra. Bývalý finančný riaditeľ SPP Ivan Maroš je podľa Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici vinný v kauze piatich Duckého zmeniek v hodnote 350 miliónov českých korún zo skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.
V mimoriadne komplikovanom a dlho trvajúcom prípade súd rozhodol o treste tri roky a dva mesiace vo väznici s najmiernejším stupňom stráženia a zákaze činnosti.
Rozsudok nie je právoplatný, pretože špeciálny prokurátor aj Maroš sa odvolali priamo na pojednávaní. Rozhodovať bude Najvyšší súd.
Obžalobe čelí vyše 12 rokov
Finančný exriaditeľ SPP Maroš čelí obžalobe z trestných činov podvodu a sprenevery už vyše 12 rokov. V roku 2004 neprávoplatne dostal trest deväť rokov.
Neskôr však Najvyšší súd celý prípad vrátil na úplný začiatok, až do prípravného konania.
Špecializovaný trestný súd pracoval s tromi verziami prípadu. Cieľom fiktívnych zmlúv a finančných prevodov mohlo byť obohatenie sa trojice Maroš, vtedajší generálny riaditeľ SPP Ján Ducký a majiteľ českej firmy Sezoos Group Roman Zubík.
Polícii sa však tento úmysel nepodarilo bez pochybností dokázať, aj keď Maroš dostatočne nevysvetlil vklad pol milióna korún a 30-tisíc amerických dolárov, ktoré si v tom čase vložil na svoj účet.
Druhým dôvodom transakcií mohol byť utajovaný strategický nákup majoritného balíka českého chemického gigantu Chemapol na pokyn Duckého, ktorého zavraždili v roku 1999. Ovládnutím Chemapolu mohol získať Mečiarov kabinet významný vplyv na českú ekonomiku.
Obhajca: Prípad je Duckého konšpirácia
Marošov obhajca vyhlásil, že prípad je výsledkom Duckého konšpiratívneho úmyslu získať 51 percent akcií Chemapolu a vytvorenie strategického plynársko-chemického holdingu stredoeurópskeho významu. „Za túto konšpiratívnu transakciu by sa nemusela hanbiť žiadna tajná služba,“ konštatoval.
Prevodom peňazí prostredníctvom Duckého zmeniek z SPP cez Union Banku na Sezoos Group mal Zubík cez obchodníka s cennými papiermi IMC burzovní nakúpiť akcie Chemapolu. Nasledovať mal ďalší Duckého zastierací manéver, a to kúpa IMC burzovní plynármi, „aby sa nikto nedozvedel, že slovenský štátny podnik vlastní majoritný balík Chemapolu“.
„Týmto spôsobom sa stal SPP de iure vlastníkom 51 percent akcií Chemapolu,“ dodal obhajca.
Súd uveril tretej verzii
Súd sa pri rozhodovaní priklonil k tretej verzii, že Maroš sa snažil zabezpečiť sériou účtovne neevidovaných nezákonných obchodno-právnych zmlúv, ktoré od začiatku neboli myslené vážne, financie pre SPP.
Špeciálny prokurátor tvrdí, že Maroš po dohode s Duckým a Zubíkom v druhej polovici roku 1998 prostredníctvom fiktívnych obchodov a piatich Duckého zmeniek vylákali od českej Union banky 350 tisíc korún.
Zubík dohody s Marošom poprel a finančného exriaditeľa označil len za „Duckého sekretárku“. Všetko sa udialo údajne výhradne medzi ním a Duckým. Prokurátor tieto vyhlásenia považuje za nedôveryhodné.
„Štrnásť rokov som štvaný ako zver. Od začiatku kauzy som nemohol nikde pracovať. Nemohol by som sa prihlásiť ani do výberového konania na dodávku toaletného papiera, nie to ešte na finančné poradenstvo. Všetko som robil transparentne, na pokyn generálneho riaditeľa. som nevinný. Nikto neodpovedal na otázku, čo ten všemocný Maroš z toho mal, keď urobil túto strašnú transakciu,“ emotívne vyhlásil pred vyhlásením rozsudku Maroš.
