Bratislava 18. septembra (TASR) - Pred nadchádzajúcim pamätným dňom SR - Dňom vzniku Slovenskej národnej rady, ktorý Národná rada SR zákonom č. 241 z roku 1993 vyhlásila na 19. septembra, si pripomíname významné skutočnosti viažuce sa k tejto udalosti.
V revolučnom roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali v júli pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov za vytvorenie autonómie Slovenska v rámci Uhorska. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori zišli vo Viedni. Vo vytváranom dobrovoľníckom zbore, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli nielen Slováci, ale aj mnohí príslušníci iných národov. Najpočetnejšou zložkou dobrovoľníkov boli študenti z Čiech a Moravy, ktorí sa vyznačovali aj príkladnou disciplínou a spoľahlivosťou. Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR), ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov.
SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci oficiálne ustanovená ešte nebola. Sú známe jej vyhlásenia spred 15. septembra 1848 - k obyvateľstvu Viedne, k obyvateľom Bratislavy, k uhorským Rusínom, k českým, moravským, slovenským, talianskym a rumunským vojakom. Vydala takisto výzvy Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom, v ktorých ich vyzvala, aby po príklade Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za svoju slobodu v rámci rakúskej ríše.
Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení asi 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, s výnimkou dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili do jej rúk prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli v tom období Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov boli zvolení Bedřich Bloudek ako vojenský veliteľ zboru a František Zach ako náčelník štábu. Tajomníkmi SNR sa stali Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.
Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra 1848. Bolo v ňom okolo 300 mužov, z nich Slovákov bola menšina. Zbor pri prechode moravským územím posilnilo ďalších asi 150 mužov. Táto výprava prišla na Slovensko 18. septembra 1848. Tu sa k nej pridávali miestni obyvatelia, vidiac v akcii a v plánoch SNR sociálneho a národného osloboditeľa. Zbor vzrástol na tri až šesťtisíc mužov.
SNR 19. septembra 1848 v Myjave na verejnom zhromaždení vypovedala poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojiť miestne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na ľudových zhromaždeniach voliť revolučné slovenské miestne orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, bola činnosť SNR stále viac obmedzovaná a na jeseň 1849 zanikla.
