Nedovolili jej zmaturovať, jediné, čo mohla napokon študovať, bolo banícke inžinierstvo, aj to len rok. Zachránil ju muž, ktorý si všimol, ako jej slzy padajú do hrachovej polievky. A klavír. Zlatou seniorkou roka 2012 sa stala MAGDALÉNA GAŽOVÁ (79).
Celý život ste boli učiteľkou. Ako ste sa ňou stali?
Vôbec som ňou nechcela byť. Bola to náhoda.
Ako to?
Musím začať hovoriť od Gymnázia v Ružomberku, kde sme žili veľmi aktívne. Športom, turistikou, hudbou aj tancom. Odjakživa som milovala klavír. Hrala som vždy, keď to bolo možné. Bolo to vďaka našim vynikajúcim profesorom, ako boli Hochmúthovci, Dutka, Brišák, Filo či iní. Spomínam ich preto, že vďaka nim som neskôr vôbec zmaturovala.
Čo vám v tom bránilo?
Bolo to v roku 1952. Keď som sa pripravovala v Ružomberku na maturitu, vôbec som nevedela, čo sa doma na Orave dialo. Maturovať som mala posledný deň. Keď som prišla do školy, odkázali po mňa profesori. Z nášho domu zavolala Štátna bezpečnosť, že ma nemajú pripustiť k maturite. Prestavte si, že osem rokov študujete, a v deň maturity sa niečo takéto dozviete.
Ale zmaturovať sa vám nakoniec podarilo, nie?
Áno, vďačím za to tým profesorom. Napriek tomu, že každý z nich mal svoju rodinu, povedali: Ona už včera zmaturovala. To, čo vtedy riskovali, sa nedá ani opísať.
Prečo prišiel zákaz?
Zatvorili môjho švagra, vraj za protištátnu činnosť. Spolu s ním aj mnohých študentov z Oravy a Ružomberka. Mojim rodičom všetko pobrali. Nič protištátne sme pritom nerobili ani sme netušili, čo sa dialo. Nikto sa pritom mne ani rodičom neospravedlnil.
A prečo teda švagra zavreli?
V práci sa nechcel angažovať v strane. Vtedy boli také časy, že potrebovali pozatvárať inteligenciu.
Čo ste robili? Na vysokú školu ste sa asi dostať nemohli.
Mojím snom bolo vždy študovať národopis a hudobné vedy. Dala som si napriek tým problémom prihlášku na filozofickú fakultu do Bratislavy. Keď som prišla na prijímačky, povedali, že sa tento odbor neotvára, že mám skúsiť niečo iné. Uspela som teda na knihovede, ale ani tam ma nakoniec nezobrali, lebo už sa dozvedeli o kádrových posudkoch. Spolužiaci ma napriek tomu presvedčili, aby som išla s nimi do Košíc.
Prečo práve tam?
Dali sme si prihlášku na banské inžinierstvo. Vtedy sa hlásalo: Ja som baník, kto je viac? Všetci ma teda presviedčali, že na tej škole sa mi nič stať nemôže.
Bavila vás škola? Veď to bolo niečo úplne iné ako to, po čom ste túžili.
Celkom ma to bavilo. Kamene som mala vždy rada. A v aule som si našla klavír, takže vždy, keď som tam ostala sama, mohla som si hrať. Bol to pekný študentský život. Založil sa tam súbor, kde som robila korepetítorku, robievali sme akadémie aj rôzne kultúrne podujatia.
A skúšky?
Tie som zvládla, ale len v prvom ročníku. Potom ma kádrové posudky opäť dohnali a zo školy som musela odísť.
Ako ste si pomohli?
Náhodou, keď som bola v Žiline a hľadala si nejaké miesto, stretla som známeho právnika. Povedala som mu, čo sa stalo. Prisľúbil, že sa popýta na zamestnanie pre mňa. Kým to vybavil, tak som išla na obed do reštaurácie pri stanici. Objednala som si hrachovú polievku, a tak ako by to bolo dnes, si pamätám, ako mi už zo zúfalstva padali do nej slzy. Videla som, že si ma všíma jeden mladý muž.
Kto to bol?
Bol to kamarát môjho známeho. Predstavil sa ako Doktor Milan Gažo, v tom čase stážoval na žilinskom súde. Zoznámili sme sa, zaľúbili a do roka sa stal mojím manželom.
Manžela ste si našli, ale čo zamestnanie?
Nakoniec mi pomohli. Podarilo sa mi zamestnať vo Váhostave ako robotníčka. Na úrade práce mi to napísali s ypsilonom – „robotnýčka“.
Váš manžel bol právnik. Nerobili mu pre vás problémy?
A aké. Zakazovali mu, aby si ma zobral. Ale on vyhlásil, že má dve ruky a súdiť nemusí. Zobral si ma a bolo. Dokonca ho preložili do Námestova, kde išiel za predsedu súdu.
Aké boli mladomanželské začiatky?
Veľmi ťažké, ale pekné. Boli sme mladí, tešili sme sa, že môžeme byť spolu. Za štyri roky, čo sme tam boli, sa nám narodili traja synovia. Tam som sa dostala k učeniu.
Pri troch deťoch?
Mali sme klavír. Začala som učiť deti. Nie za peniaze, len tak. Ony mi povarovali a ja som ich učila. Až jedného dňa ku mne prišiel školský inšpektor.
Čo chcel?
Deti, ktoré ku mne chodievali, ma veľmi chválili. O tom, ako sa im venujem, ako ich učím. Tak sa ma prišiel spýtať, či nepôjdem učiť na prvý stupeň. Môj muž bol veľmi proti, ale nakoniec povolil. Išla som teda do takej malej dedinky pri Námestove. Dostala som ponuku urobiť si poslednú kvalifikáciu na turčianskom pedagogickom gymnáziu.
Nemátalo vás zo začiatku, že ste tú prácu vlastne nikdy robiť nechceli?
Nie. Rýchlo som si zvykla a tešila som sa na deti. Nikdy som síce nechcela byť učiteľkou, ale keď už som sa do toho zahryzla, tak som si povedala, že to budem robiť naplno. A hoci ma občas oslovia magisterka, tak ich hneď upozorním, že som obyčajná Magda Gažová, ktorá si poctivo urobila prvý stupeň.
Aký je dobrý učiteľ?
Musí mať prístup k žiakom ako k vlastným deťom. Nesmie im dať nikdy pocítiť, že je niečo viac. Učiteľ musí rásť so svojimi žiakmi.
Dnes sa učitelia sťažujú, že deti nie sú také ako kedysi. Je to tak?
Deti sú dobré, len potrebujú dobrých rodičov, učiteľov a učiteľ pochopenie, že chce zo svojich žiakov urobiť múdrych, statočných ľudí.
Výchova sa nemení?
Aj rodičia sú iní, chýba im tiež rešpekt k učiteľom. Robia väčšie rozdiely v ľuďoch. Ja som ich nikdy nerobila. Naše deti neboli nikdy nadradené, hoci ich otec bol sudcom. Dnes si rodičia myslia, že len tie ich sú najlepšie. My sme učili skromnosti. Aj keď sme nechodievali k moru, vždy sa tešili na prázdniny k starým rodičom do Žaškova. A potom v Oraviciach sme prežívali krásne a veselé dovolenky.
Čo ste si pomysleli o nedávnom štrajku učiteľov?
Zo začiatku som im drukovala, lebo naozaj sú slabo ohodnotení. Ale nejde len o peniaze. Nechcela som, aby nechali deti len tak. Dieťa nemôže za nič, ani za rodiča, ani za učiteľa, ani za vládu. Narodilo sa, aby dobre žilo. Urobili veľkú chybu.
V čom?
Mali štrajkovať skôr. Prví boli lekári, hoci sa majú možno lepšie ako mnohí učitelia. Pamätáme si, ako ich všetci prosili, lebo hovorili, že lekára potrebuje každý.
A učiteľa nie?
Problém je, že socializmus toto povolanie zhanobil. Učitelia museli napríklad chodiť spisovať sliepky. Robili teda aj také veci, ktoré sa nehodili k ich dôstojnosti. A tak ich vážnosť, najmä v mestách, upadala.
Ako dlho ste učili?
Vyše dvadsať rokov. Po revolúcii v roku 1989 som išla do dôchodku. Začala som chodiť do učiteľského klubu. Boli to krásne sedenia, ale klub sa pomaly rozpadáva. Chodievam aj do klubu seniorov, do klubov pre postihnutých. Rozprávam im tam o Fóre pre pomoc starším, prednášam, ale pripravujeme aj kultúrne pásma.
Je dôležité, aby dôchodcovia, ktorí osamejú, chodievali do takýchto klubov?
Je, ale nemusia chodiť všetci. Sú ľudia, ktorí radšej ostanú doma.
Kde beriete tú energiu, ktorá z vás priam srší?
V prvom rade je to v tom, že so sestrou sme boli odmalička vychované vo viere. Naučili nás neposudzovať ľudí na prvý dojem. No a potom beriem život taký, aký je. Mám rada veselú spoločnosť, stretávam sa s priateľkami, ktorých mám veľmi veľa. Navštevujem koncerty, galérie, občas zájdem do Bratislavy do opery či na divadelné predstavenie.
A čas na oddych? Stále hovoríte, že nič nestíhate, a to ste na dôchodku.
Nechcem a ani neviem oddychovať. Keď som bola chorá, tak som si občas musela ľahnúť. A celý ten čas som myslela na to, čo všetko som mohla za tie tri hodiny urobiť. Môj čas už beží veľmi rýchlo. Som stará, veď budem mať 80 rokov. To je hrôza. Ale každý deň sa teším, keď vstanem a môžem ľuďom pomôcť. Je to aj vďaka mojej dcére a synovi, ktorí žijú v Žiline a pomôžu, keď potrebujem.
Magdaléna Gažová (1933)
Zmaturovala v roku 1952, celý život bola učiteľkou. Vychovala štyri deti. V decembri získala ocenenie Zlatá seniorka roka 2012 za mimoriadne aktivity v seniorskom veku a ochotu pomáhať. Ocenenie udeľuje na Bojnickom zámku už sedem rokov národná sieť medzinárodnej organizácie Fórum pre pomoc starším na čele s prezidentkou Ľubicou Gálisovou.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
