Fíni učiteľom veria, inšpekciu dávno zrušili

Fínske deti dosahujú najlepšie výsledky na svete aj preto, že v učiteľoch vidia vzory, hovorí LEO PAHKIN.

Leo Pahkin pôsobí ako konzultant vo Fínskej národnej rade pre vzdelávanie v Helsinkách. Na Slovensko prišiel na pozvanie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, ktorú založili časopis Trend a občianske združenie Nové školstvo.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Minister Dušan Čaplovič sa pri svojich víziách v školstve rád odvoláva na fínsky model, hoci nie vždy presne. Ako žiaci dosahujú najlepšie výsledky na svete, prišiel do Bratislavy porozprávať LEO PAHKIN z fínskej národnej rady pre vzdelávanie.

Fínski študenti majú vynikajúce výsledky v medzinárodných testoch. Čo je za týmto úspechom?

„Veľmi dôležité je, že sa školy snažíme udržiavať na čo najvyrovnanejšej úrovni vyvažovaním rozdielov cez financovanie či pomoc študentom, ktorí majú problémy s učením. Snažíme sa im pomáhať najmä v prvých dvoch ročníkoch, ktoré sú z hľadiska motivácie kľúčové. Dôležité je aj to, ako školy fungujú. Riaditelia sú v nich v prvom rade pedagogickí lídri, ktorí učia a popritom riadia. A možno posledná vec je kultúrna zmena, ktorou prešlo naše školstvo pred 25 až 30 rokmi. Prestali sme do škôl posielať inšpektorov a vyšetrovať, ako fungujú. Namiesto toho sme sa zamerali na to, ako plnia ciele, ktoré sú pre nás dôležité.“

O fínskom školstve sa hovorí ako o otvorenom a neformálnom. Čo to znamená?

„Tiež som robil učiteľa a základný princíp je, že k študentom pristupujeme ako k priateľom. Volajú nás krstným menom, učitelia chodia po triede, snažia sa pomôcť tým, ktorí to práve potrebujú. Videl som iné školy v zahraničí a rozdiel je obrovský. Učitelia sú v triede autoritami, ale nesprávajú sa, ako by boli kráľmi alebo kráľovnami.“

Do akej miery môže učiteľ ovplyvniť podobu hodiny a obsah vyučovania?

„Na národnej úrovni máme školské osnovy. Tie určujú základný rámec, hlavné ciele predmetov. Vlastné osnovy majú miestne samosprávy, ktoré musia vychádzať z národnej úrovne, ale môžu si ich upraviť podľa lokálnych potrieb. Niekde sa chcú viac zamerať na hudbu, inde na šport či vedu. A potom prichádza tretia úroveň, a to sú školské osnovy, ktoré si pripravujú učitelia sami. Plánujú si vlastnú prácu a nie sú riadení z centra. To všetko by však nebolo možné, ak by učitelia neboli vysoko kvalifikovaní. Všetci musia mať aspoň magisterský titul, čo znamená päť alebo šesť rokov na univerzite, počas ktorých sa musia venovať nielen učeniu, ale aj výskumu.“

Švédi sú významná menšina, sme dvojjazyčná krajina. V škole sa všetci učia švédčtinu aj fínčinu.

Dohliadate na učiteľov?

„Nie, veríme im. Ak sa niečo stane, v každej triede je 20 až 30 inšpektorov, a keď nie sú spokojní, povedia to mame a tá zavolá učiteľovi alebo riaditeľovi. Až keď to nepomôže, zasiahne štát. Školskú inšpekciu sme zrušili už začiatkom 90. rokov, kontrolu sme nepovažovali za efektívnu, pretože keď inšpektor prišiel do školy, všetko bolo perfektné, ale nič to nehovorilo o normálnej situácii. Teraz to robíme trochu inak, základ nášho systému je zbieranie a vyhodnocovanie informácií. Naše školy sú financované prevažne samosprávami, ktoré najlepšie vedia, na čo školy peniaze potrebujú. Časť však dostávajú aj od vlády. Keď zbadáme, že školy niekde použijú menej peňazí ako školy v podobných samosprávach v iných regiónoch, zisťujeme, či je všetko v poriadku. Tento systém je oveľa efektívnejší ako inšpekcia a vyžaduje si aj oveľa menej ľudí.“

Ako je to s prijímačkami, robia žiaci testy?

„Materská škola je dobrovoľná, ale navštevuje ju takmer sto percent detí. Keď majú sedem rokov, samospráva im oznámi, do ktorej školy patria. Ak nie sú spokojní, môžu školu zmeniť, musia však byť pripravení platiť za dopravu a na vyjednávanie podmienok s riaditeľom. Po deviatich rokoch končia základnú školu bez výstupných testov. Žiaci dostávajú od učiteľov známky, na základe ktorých ich prijímajú na stredné školy. Učiteľom dávame usmernenia ako známkovať, je to dôležitý pedagogický nástroj na pomoc žiakom. Prvé testovanie je až maturita, na základe ktorej prijímajú niektoré univerzity.“

Náš minister chce obmedziť počet študentov na gymnáziách cez prospech. Používate také reštrikcie?

„Nie, nezasahujeme do toho. Rozhoduje o tom softvér, systém funguje cez internet. Žiaci si po skončení základného vzdelania vyberú päť stredných škôl, na ktoré by chceli ísť. Systém automaticky vyhodnotí ich známky a priemery a ponúkne im miesta. Ak sú niektoré školy veľmi populárne, vyžadujú veľmi vysoký priemer a keď nie sú populárne, stačí nižší priemer. Takže je to na školách, nezasahujeme do toho.“

Slovenský minister Čaplovič Fínskom argumentuje aj pri nápade zrušiť osemročné gymnázia, ktoré vyťahujú talenty. Sú triedy pre nadané deti nesprávne?

„Podobný systém sme mali v 70. rokoch, ale skončili sme ho, pretože nebol férový. Dnes nadané deti študujú s ostatnými. Keď učiteľ rozpozná, že dieťa má na niečo talent, snaží sa ho v tej oblasti čo najviac podporovať. Univerzita v Helsinkách robila výskum, podľa ktorého je jeden z dôvodov úspechu fínskych žiakov v medzinárodnom testovaní PISA práve to, že nadaní žiaci študujú s ostatnými. Dôležité je, aby skupiny neboli príliš veľké a žiaci sa mohli učiť jeden od druhého.“

Na druhej strane máme triedy, ktoré navštevujú najmä Rómovia z osád. Ako začleňujete deti zo znevýhodnených skupín?

„Dnes sme už v dobrej situácii. Ľudia v spoločenstvách, ktoré majú problémy s hľadaním práce pre nízku kvalifikáciu, si veľmi cenia vzdelanie. Ďalšia vec je, že sme v 70. rokoch zmenili prístup k vzdelávaniu, ktoré malo dva problémy. Jedným boli peniaze – ak ste pochádzali z chudobnej rodiny, mali sme systém na podporu talentovaných chudobných žiakov, stále to však nebolo férové. Druhý problém sme mali so žiakmi s poruchami učenia ako dyslexia. Zamerali sme sa na osobný prístup a vytvorili sme veľa pracovných príležitostí na podporu znevýhodnených žiakov. Snažíme sa s nimi pracovať od začiatku. Ak má niekto napríklad problém s čítaním, bude mať problémy so všetkými ostatnými predmetmi a tie sa budú nabaľovať.“

Ako vo Fínsku vyzerá menšinové školstvo?

„Švédska menšina tvorí menej ako šesť percent populácie. Fínsko bolo súčasťou Švédska takmer sedemsto rokov, je to významná menšina a dodnes sme dvojjazyčná krajina. Švédčina nie je cudzí jazyk, ale úradný jazyk rovnako ako fínčina, preto sa v škole všetci učia oba jazyky. Švédska menšina má aj vlastné škôlky, školy, univerzity. Možno budete rozmýšľať, či je to správne, ale keby to tak nebolo, tak by trvalo možno jednu generáciu a táto kultúra by zanikla.“

Na podobne veľkom Slovensku je až 36 vysokých škôl, z toho tretina súkromných. Ako je to u vás?

„Máme 20 univerzít, všetky sú štátne, v medzinárodných hodnoteniach je v top 150 najväčšia Helsinská univerzita. Vytvorili sme sieť univerzít po celej krajine, aby boli dostupné študentom v blízkosti ich domovov. Ak by sme univerzity koncentrovali do Helsínk, študenti by sa tam sťahovali, zakladali si rodiny a nevracali sa domov.“

Slovenskom nedávno hýbali štrajky nespokojných učiteľov. Aké postavenie majú vo Fínsku?

„Každý rok sa na pedagogické fakulty hlási štyri­ až päťtisíc uchádzačov a môžeme prijať iba sedemsto až osemsto. Učiteľstvo je medzi tromi až piatimi najobľúbenejšími profesiami, väčší záujem je iba o právnikov a lekárov.“

Čím to je?

„Nedá sa to vysvetliť peniazmi, učiteľské platy sú iba mierne nadpriemerné. V porovnaní s priemerom ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí sú dokonca trochu nižšie. Mnohí uchádzači sa však sami stretli s dobrým učiteľom a možno si povedali: Aj ja budem učiteľom. A pretože my učiteľom veríme, majú veľkú slobodu a väčšina je naozaj dobrá, mladí ich dokážu nasledovať ako vzory.“

Koľko peňazí dáva Fínsko na školstvo?

„Je to blízke priemeru krajín OECD, asi 7 percent HDP.“

Niektoré krajiny vrátane USA dávajú na školstvo vyšší podiel HDP, no výsledky majú slabšie. Prečo?

„Áno, je celkom zjavné, že peniaze nie sú jediným tajomstvom úspechu. Kľúčom je, ako sú peniaze použité, či ich investujete do administratívy, testovania a podobne. Možno lepší spôsob je peniaze poslať priamo do škôl, do ich zariadenia, vybavenia a na vzdelanie učiteľov.“

O chvíľu sa vám začína prednáška, čo ste prišli poradiť Slovákom?

„Že veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas. Treba zbierať informácie, veľa premýšľať a diskutovať, rozhodnutia opierať o analýzy. A že nestačí robiť reformy iba vo vzdelávaní, rovnakým smerom treba ísť vo všetkých oblastiach verejného sektora, v zdravotníctve, sociálnych službách.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 468
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 151
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 124
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 386
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 135
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 187
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 221
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 212
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 138

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

DOMOV

Ministerstvo čudné rozdeľovanie eurofondov netrápi

Dotované firmy si vedcov kúpia.