Sociálne odbory majú byť miesta, kde sa aj zúfalí susedia duševne chorých dočkajú najúčinnejších rád. Nie vždy sa tak deje.
BRATISLAVA. Snažila sa pomôcť riešiť ťažkú životnú situáciu svojich susedov, ktorých problémy strpčovali život aj ostatným ľuďom v spoločnom vchode bratislavského domu.
Narazila na nezáujem a situácia sa medzitým skomplikovala a zhoršila.
Aj to je súčasť príbehu rodiny Majerovcov, ku ktorému patrí zbavenie svojprávnosti duševne chorej dcéry, po ktorom nasledovalo vysťahovanie matky z bytu.
Ich suseda, ktorej meno máme v redakcii, sa po častých hádkach, výkrikoch a nadávkach, ktoré vzbudzovali obavy o život, obrátila postupne na mestskú časť, úrad práce a zháňala radu aj na samosprávnom kraji.
Odtiaľ jej odpísali a poradili sociálny odbor mestskej časti. Išlo jej o to, aby starej pani Majerovej s opaterou niekto pomohol. Nezvládala starostlivosť o chorú dcéru, čo priznáva aj sama dôchodkyňa.
Prečítajte si viac o kauze: Opatrím chorého. Značka: za byt
Polícia veľmi nepomôže
Kauza byt
O čo ide?
- 85-ročná Anna Majerová časom prestala zvládať opateru svojej chorej dcéry;
- susedia si to všimli, jedna dala podnet na mestskú časť Ružinov;
- úradníci skontrolovali situáciu v byte a úrad dal návrh na súd, aby chorú vyhlásil za nesvojprávnu, určil jej aj opatrovníčku;
- stala sa ňou suseda z okolia, prečo práve ona, nie je celkom jasné;
- opatrovníčka zrekonštruovala byt chorej za vlastné peniaze;
- v pondelok má rozhodovať súd o zmene opatrovníčky na podnet prokuratúry.
Ešte predtým sa suseda pri konfliktoch Anny Majerovej s dcérou Tatianou, ktorá trpí schizofréniou, obrátila na políciu.
Do bytu sa však policajti nedostali. Ženy, ktoré sa hádali, ich jednoducho nepustili.
Z domu tak policajti odchádzali s tým, že sa v prípade nedá nič robiť.
Policajti sa s podozrením susedov, že v byte sa deje niečo nebezpečné, neobrátili ani na mestský úrad v Ružinove.
Výjazdy tam podľa nich neboli až také časté. Čo teda robiť v situácii, keď je zanedbávaná starostlivosť o duševne chorého človeka?
„Obráťte sa na príslušný odbor miestneho úradu,“ radí bratislavský policajný hovorca František Peczár. Tam môžu susedia podať podnet na prešetrenie veci.
Takúto radu dáva aj kancelária verejnej ochrankyne práv - obecné či mestské úrady, kde sú oddelenia sociálnych vecí, sú miesta, ktoré majú pomôcť.
„Práve toto by mali byť miesta, kde vedia poradiť a čo najúčinnejšie konať,“ tvrdí hovorkyňa ombudsmanky Alena Kuišová.
Podobne to platí o úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, kde ak aj nevedia konkrétne pomôcť, tak by mali ľudí aspoň správne nasmerovať.
Kontrola po podnete
Suseda napísala na mestskú časť, ale jej podnet ostal bez oficiálnej odpovede. Osobne preto išla na úrad preveriť, či niečo robia.
Tak sa dozvedela, že úradníci v byte boli a výsledkom kontroly bol návrh na súd, aby Tatianu zbavili spôsobilosti na právne úkony a určili jej opatrovníka. Zároveň úradníčky tvrdili, že dovtedy o prípade chorej dcéry a jej starej mamy nevedeli.
„Nie je to však pravda. Aj iní susedia mi hovorili, že sa to snažili riešiť,“ hovorí suseda z domu. Keď však ľudia videli, že sa nič nedeje, väčšina podľa nej rezignovala.
Stále však v dome ostávajú takí, ktorí 85-ročnej pani pomáhajú. Minimálne s nákupmi, ako aj v spore s opatrovníčkou jej dcéry.
Tvrdenie proti tvrdeniu
Vlani v máji, po troch rokoch od podnetu, súd vyhlásil Tatianu za nesvojprávnu a za podozrivých okolností určil za jej opatrovníčku neďaleko žijúcu susedu Zlaticu Fraňovú.
Jej právny zástupca aj mestská časť tvrdili, že na súde ju za opatrovníčkou navrhla stará pani Majerová. Sudkyňa, ktorá o opatrovníctve rozhodovala, však potvrdila, že návrh išiel od Tatianinej advokátky.
Fraňová krátko po tomto rozhodnutí nechala za svoje peniaze zrekonštruovať byt chorej a jej matku vysťahovala. Tvrdí, že byt prerábala po dohode so starou paňou, čo však Majerová odmieta.
Ružinov si chorú veľmi nevšímal
Mestská časť dala na súd podnet, aby pacientku zbavil svojprávnosti. Čo sa s ňou dialo, neriešil.
BRATISLAVA. Mestská časť Ružinov sa prípadom ťažko duševne chorej Tatiany Majerovej začala zaoberať v roku 2009. Po návšteve bytu dali návrh na súd, aby chorú zbavil spôsobilosti na právne úkony a určil jej opatrovníčku.
Od tej chvíle sa o stav Tatiany už veľmi nezaujímali. „Od návrhu na súd do rozhodnutia v máji 2012 máme záznam z jedného šetrenia priamo v byte, okrem toho matka nevpustila pracovníčky do bytu,“ potvrdila hovorkyňa mestskej časti Ružinova Miroslava Štrosová.
„Nemám pocit, že by tam úradníci pravidelne búchali na dvere,“ spomína suseda Majerových. Nerozumie, prečo nik z úradu neriešil, že súd rozhoduje o Tatiane tri roky. Sudkyňa čakala na znalecký posudok psychiatra.
Kým rozhodla, bola Tatiana v opatere mamy, ktorá ju nezvládala. Záujem Ružinova o chorú ožil až v auguste 2012. Vtedy sa na prípad začala pýtať blogerka Nataša Holinová. Následne poslal úrad do bytu minimálne štyri kontroly.
Veronika Prušová
Nesvojprávnosť má byť len krajným riešením
Ústavným sudcom sa nepáči, ako nižšie súdy vyhlasujú chorých za nesvojprávnych.
BRATISLAVA. Ústavní sudcovia sa koncom roka zastali duševne chorého muža, z ktorého bratislavské súdy urobili nesvojprávneho.
„Zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí,“ odkázali z Košíc všeobecným súdom.
Ústavný súd chce viac práce
Išlo o prípad muža, ktorého odsúdili za týranie vlastnej matky. Tá dala na súd aj návrh, aby ho zbavili spôsobilosti, ale neskôr ho stiahla. Prokuratúra však na tom trvala a súdy jej dali za pravdu.
Rozhodnutie Ústavného súdu považuje právnik Maroš Matiaško z medzinárodného mimovládneho Centra advokácie duševne postihnutých za prelomové. Upozornilo, že súdy nemajú zabúdať na dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Všeobecné súdy pri rozhodnutí vychádzajú najmä zo znaleckých posudkov, čo podľa Ústavného súdu nestačí. Viac sa majú snažiť o vypočutie osoby, o ktorej rozhodujú. Európsky štandard je, že ak aj človeku ochorenie bráni vypovedať, sudca ide za ním, hovorí Matiaško.
U nás je to podľa neho „sci–fi“, v Česku to bude o rok realita. Začne tam platiť nový Občiansky zákonník, ktorý už zbavenie spôsobilosti na právne úkony nepozná. Nahradí ho inštitút obmedzenia svojprávnosti. Pred vyhlásením za nesvojprávneho má mať prednosť pomoc pri rozhodovaní či zastúpenie členom domácnosti.
„Nová úprava sa výrazne odlišuje od totalitného práva,“ hovorí Štěpánka Čechová z českého ministerstva spravodlivosti. Dôvodom zmeny je, že sa zbavovanie spôsobilosti využívalo neprimerane často.
Zbavenie spôsobilosti zrušili už v roku 1992 v Nemecku, pred trinástimi rokmi ich nasledovali Rakúšania. Nový Občiansky zákonník chystá aj naše ministerstvo a nanovo chce riešiť aj zbavovanie spôsobilosti. Zatiaľ neprezradilo ako. Naznačilo len, že bude aj reforma opatrovníctva.
Dôležitý opatrovník
„Práve to, kto sa stane opatrovníkom, je kľúčové,“ myslí si bývalá štátna tajomníčka rezortu Mária Kolíková. Opatrovník má zastupovať záujmy chorého pred súdom. Na zváženie podľa nej je, či to nemá byť advokát, alebo Centrum právnej pomoci.
„Nepovažujem za správne, aby to bol pracovník súdu, ako sa často stáva, alebo príbuzný, lebo ani on nemusí byť zárukou ochrany práv dotknutého. Môže byť totiž v konflikte záujmov.
Veronika Prušová
Nie každá rodina to zvládne
O duševne chorých sa musia často starať príbuzní, lebo náhradné riešenia u nás chýbajú, naznačuje bývalý šéf psychiatrickej kliniky v Trenčíne JOZEF HAŠTO.
Stáva sa často, že duševne chorí žijú doma a stávajú sa problémom pre rodinu aj okolie?
„Rôzne ochorenia prebiehajú rôzne, a to aj pri jednej a tej istej diagnóze. Sú súdržné rodiny, ktoré to zvládajú. Keď však rodina nevládze, nemôže a nevie zvládať starostlivosť, prichádzajú rôzne riešenia. Hospitalizácia totiž nie je dlhodobo možná.“
O aké riešenie ide?
„Napríklad chránený domov, čo je vlastne ústav sociálnej starostlivosti. V reforme psychiatrickej starostlivosti sme v roku 1991 navrhovali zriaďovať chránené bytové spoločenstvá. V Česku ich uvádzajú do praxe. Pre pacientov, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, sme navrhli inštitút takzvanej heterofamiálnej starostlivosti, čiže iná rodina by sa starala o chorého. V konfliktných obdobiach sa dá hospitalizácia obísť nočným sanatóriom, kde pacient prespí.“
Funguje to u nás?
„Nie je to dosť rozvinuté.“
Ostáva to teda na rodine. Pomáha jej aj psychiater, ako situáciu zvládnuť?
„Áno, ale je tu jeden háčik. Pre nás je kľúčový pacient a potrebujeme jeho súhlas na takúto komunikáciu s rodinou. Ak ho dá, potom je otázne, či budeme komunikovať v prítomnosti pacienta, alebo nie. Prizvanie príbuzných patrí do komplexnej starostlivosti.“
V bratislavskom prípade chodievala chorá k psychiatrovi aj do nemocnice. Nepochybili aj lekári, keď ju prepúšťali do prostredia, kde starostlivosť o ňu zlyhávala?
„O prípade nemám dosť informácií. Na lôžkovom oddelení, kde som dlhé roky pracoval, sme sa zaujímali, ako pacient žije.“
Čo si myslíte o zbavení ťažko chorých spôsobilosti na právne úkony?
„Je to krajné riešenie, ktoré musí byť dobre zvážené a vyargumentované. Je dôležité, aby sa ten inštitút nezneužíval.“
Veronika Prušová

Beata
Balogová
