Nástupnícke štáty mnohonárodnostnej monarchie sa sporia o pôvod umelcov.
ATÉNY, BRATISLAVA. Béla Bartók bol Slovák a Franz Liszt mal slovenských predkov, zaznelo vraj v Aténach v úvode k slávnostnému koncertu k 20. výročiu osamostatnenia Slovenskej republiky.
Pobúrilo to maďarskú veľvyslankyňu Eszter Sándorfi a informovala budapeštianske ministerstvo zahraničia, kultúry, aj poslancov, ktorí sa zaoberajú zahraničnou politikou. Jej list získal internetový server Index.
Diplomati to nepovedali
Veľvyslankyňa sa v liste sťažuje, že je zvykom slovenského veľvyslanectva označovať za Slovákov maďarských (po slovensky uhorských) hudobníkov, ktorí sa niekedy vyskytli v Bratislave.
Na januárovom koncerte Bartóka predstavili ako jedného z najväčších slovenských odborníkov na ľudovú hudbu a zberateľov ľudovej hudby. V prípade Liszta tvrdili, že má pravdepodobne slovenské rodinné väzby.
„Slová, na ktoré sa pýtali maďarské médiá, nezazneli z úst nášho veľvyslanca - či iného nášho diplomata - ktorého príhovor reprezentoval postoje Slovenska,“ odpísalo SME naše ministerstvo zahraničia, podľa ktorého si diplomati nikoho neprivlastňovali.
Maďarská strana našu diplomaciu nežiadala o vysvetlenie.
Sándorfi neskôr na otázku Indexu povedala, že sporné výroky nezazneli zo strany veľvyslanectva, ale od hudobníkov.
Spornú otázku prerokovala so svojím slovenským kolegom a vyjasnili si, že sa slovenské veľvyslanectvo na organizácii koncertu nezúčastnilo, povedal hovorca maďarského ministerstva zahraničia pre agentúru MTI.
„Zo slovenského správania vidieť frustráciu z hľadania identity štátu s dvadsaťročnou minulosťou,“ píše veľvyslankyňa v liste. Spomína slovenský komplex „Alexandra Veľkého“, ktorý by malo vraj Slovensko prekonať.
Podľa nej sa podobné prípady opakujú, a na jednom vlaňajšom koncerte tiež predstavili viac maďarských skladateľov ako Slovákov.
Komu patria Uhri
Bartók aj Liszt žili v niekdajšom Rakúsko–Uhorsku. Bartók, ktorý sa dožil samostatného Maďarska, študoval na gymnáziu v Bratislave. Bol jedným z najoriginálnejších skladateľov 20. storočia, a expertom na ľudovú hudbu.
Na cestách po Slovensku zozbieral 3409 slovenských ľudových piesní a nápevov, ďalšie tisícky v Maďarsku a Rumunsku. Nezaujímali ho len ako etnomuzikológa, našiel v nich aj inšpiráciu pre svoju tvorbu.
Bartók sa narodil v dnešnom Rumunsku, Liszt v rakúskom Burgenlande. Historik Miroslav Demko napísal, že jeho rodičia boli Slováci.
Slovenská muzikológia však jeho štúdiu nikdy neuznala. Jana Lengová z SAV ju dokonca označila za fikciu. Sám sa označoval za Uhra.
