BRATISLAVA. V minulosti bol desať mesiacov príslušníkom ŠtB, od roku 2003 je Zdenko Čaniga sudcom. Po utorku sa možno stane členom disciplinárneho senátu.
Za kandidáta ho navrhol minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer). V utorok malo o tom rozhodnúť Súdna rada.
Minister spravodlivosti však v dnes ráno navrhol stiahnuť voľbu kandidátov z programu. Ako dôvod minister uviedol snahu vyhnúť sa spochybňovania a politizácii disciplinárnych senátov.
„Minister spravodlivosti požiadal o stiahnutie bodu týkajúceho sa doplňujúcich volieb členov disciplinárnych senátov. Zoznam návrhov na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov predloží minister spravodlivosti na najbližšie rokovanie Súdnej rady SR," povedala Jana Zlatohlávková z ministerstva spravodlivosti.
Minister chce zoznam kandidátov prehodnotiť. „Minister má záujem na tom, aby všetci kandidáti v plnej miere spĺňali zákonné, odborné aj morálne kritériá na výkon funkcie člena disciplinárneho senátu," uviedla Zlatohlávková.
Príslušník kontrarozviedky
Na to, že Čaniga bol príslušníkom kontrarozviedky, upozornil denník SME pred šiestimi rokmi. Borec v jeho minulosti nevidí prekážku.
„Zdenko Čaniga spĺňa zákonné podmienky na výkon funkcie člena disciplinárneho senátu,“ odkázal cez hovorkyňu Janu Zlatohlávkovú.
Zákon hovorí, že musí spĺňať predpoklady na sudcu a zároveň nesmie byť členom Súdnej rady.
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ si myslí, že Čanigovu minulosť by členovia rady mali zobrať pri hlasovaní do úvahy.
„Keďže sa členmi disciplinárnych senátov nemôžu stať všetci sudcovia, tak by pri ich výbere mali platiť prísnejšie kritériá.“
Išiel tam pre byt
Zoznam príslušníkov kontrarozviedky zverejnil v roku 2007 Ústav pamäti národa. Čaniga vtedy povedal, že do ŠtB išiel zo zištných dôvodov.
Súdna rada
Čo má ešte na programe
voľba kandidátov na sudcov ESĽP;
voľba podpredsedu Najvyššieho súdu;
výber nových sudcov.
„Bol som mladý a po absolvovaní školy som chcel získať byt. Aj tak som ho nedostal. Čo vám mám hovoriť rozprávky o tom, ako mi prekážalo, že boli okolo mňa samí eštebáci?“
Desať mesiacov v roku 1980 pracoval na oddelení štátneho tajomstva federálneho ministerstva vnútra. Odišiel v skúšobnej lehote.
Sudcom sa stal v období, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic (vtedy KDH, teraz Nova). Ten po zistení Čanigovej minulosti povedal, že jeho prípad ukazuje, prečo by mali kandidáti na sudcov prejsť bezpečnostnými previerkami.
Čaniga prešiel výberovou komisiou, ktorá jeho zmienku zo životopisu nevyhodnotila ako spoluprácu s ŠtB. Sudcom bol v Žiari nad Hronom, od júla 2007 prešiel na okresný súd v Bratislave.
Harabin nič nezmenil
Po medializácii prípadu sľuboval vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS) zmenu zákona, aby sa agenti tajnej služby nemohli stať sudcami. Nepripravil ju.
Po polroku ministerstvo tvrdilo, že nevie, ako by sa dalo hodnoverne overiť, či niekto bol, alebo nebol v ŠtB.
Kandidáti do ÚPN: Súdy sú o morálke
Parlament v utorok vypočuje dvoch kandidátov na šéfa Ústavu pamäti národa – Juraja Kalinu a Františka Mikloška. Zhodujú sa, že nominácie sú vec politikov.
BRATISLAVA. „Základným predpokladom pre prácu v súdnictve je pre mňa morálna čistota,“ hovorí kandidát Smeru na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Juraj Kalina na nomináciu sudcu Zdenka Čanigu do disciplinárneho senátu.
Úlohou ÚPN je podľa neho poskytnúť oprávneným žiadateľom všetky relevantné dokumenty.
„Ústav nemá právomoc rozhodovať o tom, či takáto osoba môže, alebo nemôže zastávať istú funkciu.“
Opozičný kandidát František Mikloško hovorí, že ide o plnú morálnu aj politickú zodpovednosť ministra spravodlivosti Tomáša Boreca.
„Na Slovensku sa zákon o lustráciách neuplatňoval, a preto sa k tomu môžem ťažko vyjadriť,“ dodal Mikloško.
V utorok bude oboch kandidátov vypočúvať parlamentný výbor pre ľudské práva. Tajná voľba by mala prebehnúť na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 29. januára.
Kalina prišiel do ÚPN s Jánom Langošom. Neskôr odišiel pracovať do Prahy do Ústavu pre štúdium totalitných režimov, kde riadil oddelenie dokumentácie.
Mikloško už raz za šéfa ÚPN kandidoval, ale nezískal dostatočný počet hlasov.
V roku 2007 bol protikandidátom terajšieho šéfa ÚPN Ivana Petranského, ktorý ako nominant SNS získal za prvej vlády Roberta Fica viac hlasov. Petranskému sa teraz končí funkčné obdobie.
Monika Tódová
