BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku sa vlani zhoršila oproti roku 2011.
Známkou 2,8 ohodnotil Inštitút pre verejné otázky (IVO) kvalitu demokracie na Slovensku za minulý rok, v roku 2011 to bolo 2,6, vyplýva z projektu IVO Barometra.
Hodnota ratingu, čiže známky IVO Barometra, sa pohybuje v rozmedzí 1,00 až 5,00, pričom známka 1,00 znamená optimálny stav kvality demokracie.
Najhoršia situácia je v justícii
V poslednom štvrťroku 2012 sa zhoršila situácia predovšetkým v oblasti demokratických inštitúcií a právneho štátu. Najväčšie znepokojenie vyvoláva situácia v justičnom systéme, kde sa nahromadili závažné problémy.
"Rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať kandidáta zvoleného legitímnym a právne nespochybniteľným spôsobom bolo jedným z najzávažnejších negatívnych zásahov do fungovania systému ústavných inštitúcií štátu po roku 1998," uvádza správa IVO.
Podľa šéfa IVO Grigorija Mesežnikova nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora dochádza k veľmi nepriaznivému vývoju.
"Mimoriadne znepokojujúca tendencia je, že poslanci vládnych strán odmietnu iným poslancom, ktorí majú rovnaké práva, legitímnym spôsobom zvolanú mimoriadnu schôdzu. Odmietnu program a schôdza sa neuskutoční, je to mimoriadne znepokojujúce," povedal Mesežnikov.
Podľa správy IVO túto prax nemožno hodnotiť inak ako uplatnenie metódy tyranie väčšiny.
"V oblasti legislatívy nedošlo ani k zhoršeniu, ani k zlepšeniu," povedal Mesežnikov.
Ocenil, že pri schvaľovaní niektorých zákonov parlament zohľadnil niektoré čiastkové pozmeňujúce návrhy opozície, značný počet ich návrhov zákonov však vládni poslanci zamietli už v prvom čítaní.
Kritizujú aj silného predsedu parlamentu
Správa IVO sa kriticky stavia k schvaľovaniu niektorých noriem transponujúcich predpisy Únie do nášho právneho poriadku v skrátenom legislatívnom konaní.
IVO kritizuje aj novelu rokovacieho poriadku, ktorá posilnila právomoci predsedu parlamentu. "Z predsedu parlamentu robí akoby orgán NR SR, čím on ale nie je," konštatuje IVO.
Uplynulé obdobie vo vzťahu k ľudským a menšinovým právam sa nieslo v znamení niekoľkých hodnotiacich správ a rozsudku, ktoré prezentujú nelichotivý obraz o Slovensku v oblasti dodržiavania týchto práv.
Podľa správy IVO konanie zodpovedných orgánov, najmä ministerstva školstva, nenasvedčuje tomu, že by existovala ochota pomáhať procesu desegregácie rómskych detí.
Politikom neverí rekordný počet ľudí
IVO tiež skúmal dôveryhodnosť politikov. Koncom roka 2012 nedôverovalo žiadnemu z nich rekordných 47 percent respondentov.
Rebríček dôveryhodnosti politikov naďalej vedie šéf Smeru Robert Fico, ktorému v novembri dôverovalo 22 percent opýtaných, čo je o osem percent menej ako v júni.
Nasleduje Robert Kaliňák (Smer) s 11-percentnou dôverou a za ním sa umiestnili Igor Matovič (OĽaNO) s ôsmimi percentami, Béla Bugár (Most-Híd) s Danielom Lipšicom získali po sedem percent.
Výrazne však vzrástol počet respondentov, ktorí nedôverujú nikomu alebo nevedeli uviesť meno dôveryhodného politika, z júnových 39 percent na novembrových 47 percent.
Prieskum ukázal, že dôveryhodnosť politikov klesla aj u voličov ich strán. Ficovi v júni dôverovalo 81 percent prívržencov Smeru , v novembri to bolo 74 percent.
Všetkým lídrom strán klesla dôvera medzi ich prívržencami.
Bélovi Bugárovi v júni dôverovalo 88 percent prívržencov Mosta-Híd, v novembri 60 percent, Jána Figeľa v júni označilo za dôveryhodného 60 percent prívržencov KDH, v novembri 33 percent. Šéf SaS Richard Sulík mal v júni dôveru 73 percent prívržencov strany a v novembri 58 percent.
Najlepšie je na tom Igor Matovič, ktorému v novembri klesla dôvera prívržencov OĽaNO na 64 percent v porovnaní s júnovými 69 percentami. V
SDKÚ má najväčšiu dôveru Lucia Žitňanská, v júni jej dôverovalo 45 percent ich prívržencov a v novembri 29 percent.
Šéfa strany Pavla Freša označilo v novembri za dôveryhodného 24 percent ich prívržencov, v júni to bolo 26 percent.
Ľudí trápi najmä nezamestnanosť
Prieskum v novembri zisťoval aj to, ktoré problémy najviac trápia verejnosť.
Medzi najpálčivejšie problémy v očiach verejnosti patrí nezamestnanosť, životná úroveň a sociálne istoty, korupcia, klientelizmus, ekonomická politika, zdravotníctvo, postavenie Rómov, kvalita demokracie, či školstvo.
Podľa Zory Bútorovej z IVO vzdelanejší ľudia sa viac znepokojujú otázkami ekonomickej politiky štátu, trápi ich korupcia, či stav súdnictva. Menej vzdelaných ľudí zase viac znepokojuje nezamestnanosť a sociálne istoty.
Najviac ľudí - 64 percent označilo za najväčšie problémy nezamestnanosť, 50 percent trápi životná úroveň a sociálne istoty.
Korupciu a klientelizmus zaradilo medzi najzávažnejšie problémy 29 percent opýtaných. Ekonomická politika znepokojuje 24 percent a problémy v zdravotníctve 21 percent opýtaných.
Nevymenovať Čentéša bolo podľa 40 percent ľudí nesprávne
Celkovo 40 percent ľudí vlani označilo za nesprávne odmietanie prezidenta Ivana Gašparoviča vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, vyplýva to z prieskumu IVO a POLIS na reprezentatívnej vzorke 1 013 respondentov.
Postoj prezidenta Ivana Gašparoviča považuje za správny 25 percent respondentov a 35 percent sa nevedelo vyjadriť.
Odsudzovanie prezidentovho konania prevláda nad jeho schvaľovaním najmä medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním, medzi mužmi a medzi obyvateľmi Trenčianskeho, Bratislavského, Košického a Nitrianskeho kraja.
Kritický postoj prejavila výrazná väčšina prívržencov SDKÚ-DS (76 percent) a viac ako polovica sympatizantov OĽaNO (54 percent) a KDH (53 percent).
Prezident svojím postojom nepresvedčil ani väčšinu prívržencov vládneho Smeru-SD. Z tohto tábora s ním súhlasilo 37 percent, jeho konanie nevedelo posúdiť 35 percent a nesúhlas vyjadrilo 28 percent.
