Slovenský minister zahraničia by mal voči Teheránu postupovať rýchlo a nekompromisne, radia mu jeho predchodcovia.
BRATISLAVA. Predstava občana, ktorého obvinia zo špionáže v diktatúrou riadenej krajine, je nočnou morou každej západnej diplomacie.
A práve do nej sa teraz zobudilo slovenské ministerstvo zahraničných veci.
Dvadsaťšesťročného Mateja Valucha zatkli minulý týždeň Iránci pre „podozrenie z ohrozovania štátnej bezpečnosti“.
Držia ho na neznámom mieste a slovenským diplomatom neumožňujú jeho návštevu.
O záchrane štát mlčí V sídle ministerstva na Hlbokej ulici v centre Bratislavy panuje napätá atmosféra. Slovenská diplomacia podľa hovorcu na prípade intenzívne pracuje. K zatknutiu Valucha sa však nevyjadruje.
„Komunikácia s Iráncami je veľmi citlivá, nechceme, aby sa dozvedali veci z médií,“ povedal zdroj zo slovenskej diplomacie.
Ministerstvo má podľa neho už dlhý zoznam vecí, ktoré chce podniknúť. A prvou z nich je mlčanie pred médiami.
S ministerstvom sa už skontaktovala mama zatknutého Slováka Ľubica Valuchová. „Sľúbili mi, že ma každý deň budú o informovať, či je niečo nové. Zatiaľ nič.“
Jej syn odletel do Iránu v lete. V septembri jej volal, že pomáha na záchranných prácach po zemetrasení na severe krajiny. Naposledy im zavolal pred vyše mesiacom.
V pondelok sa od SME dozvedeli, že v Iráne o ňom nakrútili film, kde tvrdí, že pracoval pre americkú CIA.
Režim je pod tlakom pre svoj jadrový program a riziko, že zneužije občanov západných štátov, je veľké. FOTO: SITA/AP
Exministri neveria „Predpokladám, že obvinenia proti nášmu občanovi sú vykonštruované, respektíve, že priznanie urobil pod nátlakom,“ myslí si bývalý minister zahraničia Eduard Kukan z SDKÚ.
Akcia má podľa neho vyvolať medzi Iráncami dojem, že Američania proti nim využívajú občanov iných krajín.
Podobne to vidí aj jeho stranícky kolega a takisto exminister Mikuláš Dzurinda.
„Je podozrivé, že v čase, keď o tom ani neinformovali Slovensko, iránska televízia už o ňom odvysielala propagandistický dokument.“
Je Matej Valuch špión? Všetko je možné, ale fantázia sa bráni, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Čo má robiť Bratislava? „Toto rozhodne nevyrieši naše konzulárne oddelenie v Teheráne,“ hovorí občiansky aktivista Pavol Demeš, ktorý viedol slovenskú diplomaciu v začiatkoch. „Treba sa oprieť o silu Europskej únie. Toto sa nesmie stať izolovaným slovenským prípadom.“
Všetci traja exministri sa zhodujú, že situácia Valucha je vážna a treba ju rýchlo riešiť.
„Ak nám neumožnia kontakt s naším občanom, treba si okamžite pozvať iránskeho veľvyslanca, protestovať proti postupu iránskych úradov a požiadať o prepustenie zadržiavaného,“ hovorí Kukan.
Lajčák by mal podľa neho zapojiť do prípadu šéfku európskej diplomacie Catherine Ashtonovú a vytvoriť tak tlak na Irán. Mlčanie ministerstva však schvaľuje. „Ak by sa to medializovalo, môže sa všetko pokaziť.
Za špionáž dávajú tri až päť rokov
Bez právnika ho môžu Iránci držať celé mesiace, varuje výskumník Amnesty International DREWERY DYKE.
Pripomína vám zatknutie Slováka podobné prípady v Iráne?
„Zatýkania za ohrozovanie národnej bezpečnosti sú v Iráne bežné. Problém je, že v Iráne vlastne ani neexistuje definícia, čo je to porušenie bezpečnosti. Dostať ho odtiaľ bude mimoriadne veľká výzva, keďže Irán nepozná niečo také ako rešpektovanie zákonov.“
Iránci ani nechcú pustiť slovenských diplomatov, aby ho navštívili.
„Jednoznačne tým porušujú ženevské a viedenské konvencie. Žiaľ, je to bežná prax. Kým ho oficiálne neobvinia, vôbec sa nemusí dostať k právnikom. Oni budú len tvrdiť, že ho vyšetrujú a to môže trvať mesiace.“
Ak by ho obvinili zo špionáže, aký mu hrozí trest?
„Ťažko povedať, nevieme, čo sa presne stalo. Ale zvyčajne ide o tri až päť rokov.“
Čo by ste poradili slovenskej vláde, ako rokovať s Iránom?
„Určite by sa mala obrátiť aj na svojich partnerov v Európskej únii a spolu vyvinúť väčší tlak na Irán. Výhodou je, že Slovensko nepatrí medzi krajiny, o ktorých by sa dalo povedať, že majú 'zlé' vzťahy s Teheránom.“
Mirek Tóda
Pre Teherán prerušil aj štúdium Mateja Valucha si na univerzite pamätajú ako ambiciózneho študenta, ktorý štúdium prerušil pre cestu do Iránu.
BANSKÁ BYSTRICA. Na bakalára Mateja Valucha na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela spomínajú ako na jedného z lepších študentov.
„Výsledky mal skôr nadpriemerné,“ hovorí prodekan pre rozvoj Ladislav Klement o absolventovi odboru bankovníctvo, financie a investovanie.
Ambiciózny študent Učitelia pochybujú, že by sa zaplietol do špionáže. „Netreba tomu veriť. Čas ukáže, ale pravdepodobne to bude nejaká politická hra,“ myslí si o obvinení zo špionáže prodekan pre štúdium Hussam Musa, pôvodom z Jordánska, autor monografie Islamské financie a bankovníctvo.
Školiteľ bakalárskej práce Peter Daniel na Valucha spomína ako na šikovného a ambiciózneho mladíka. „Pracoval samostatne a vždy mal ambíciu postúpiť ďalej.“
V dokumente s názvom Lovec v pasci, ktorý odvysielala iránska televízia, Valuch hovorí, že do Iránu prišiel v roku 2008, keď mal ešte študovať v Banskej Bystrici.
Podľa študijného oddelenia fakulty však štúdium prerušil od septembra 2008 do júna 2009 a práve vtedy mohol vycestovať do Iránu.
Znalec Pobyt v Iráne potvrdil aj školiteľ jeho bakalárskej práce. Spomenul si, že v súvislosti s konzultáciami raz zostal visieť na letisku v Teheráne. Čo tam robil a či tam pôsobil dlhšie, nevedel.
Opisuje ho ako otvoreného človeka, ktorý sa snažil do odborných tém vnášať vlastné názory a pohľady.
Valuch sa po prerušení vrátil na fakultu a v roku 2010 úspešne skončil štúdium bakalárskou prácou Predaj (postúpenie) pohľadávok, ekonomický, účtovný a daňový pohľad.
Neskôr pôsobil v oblasti náboru pracovných síl a sprostredkovania práce v zahraničí.
V referenciách uvádza na internete päťročné skúsenosti nezávislého konzultanta, znalosť trhov strednej a východnej Európy a dobré osobné kontakty vrátane Stredného východu.
Daniel Vražda
Tri dni ho zadržiavali v colnom sklade Treba si dávať pozor, čo a kedy snímať, tvrdí bývalý hovorca šéfa diplomacie.
BRATISLAVA. So zadržiavaním v Iráne má skúsenosť aj bývalý redaktor televízie Markíza a hovorca ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) Ľuboš Schwarzbacher. V Iráne bol v roku 2008 súkromne.
„Do Iránu som pricestoval autom a mali sme veľké problémy hneď na turecko- iránskych hraniciach,“ spomína.
Len preto, že podľa miestnych úradov nemali v poriadku papiere od auta, ich so spolucestujúcim zadržali v colnom sklade tri dni a dve noci.
Aby ich pustili, museli odtlačkom prsta podpisovať dokumenty, ktorým nerozumeli.
„Dodnes neviem, čo sme podpísali,“ hovorí Schwarzbacher. Keď ich na tretí deň z colného skladu púšťali, museli zaplatiť za nové dokumenty, ktoré im vystavili.
Počas ďalších dní v Iráne sa už do konfrontácie s bezpečnostnými zložkami nedostal. Celý čas si však dával veľký pozor na to, čo a kedy nakrúcal.
Napriek nepríjemnej skúsenosti zo začiatku cesty si Schwarzbacher myslí, že Irán je pre cestovateľov bezpečná krajina s dobrou cestnou infraštruktúrou.
Zdôrazňuje, že turista by sa mal správať tak ako miestni. O Iráncoch hovorí o ako veľmi pohostinných a vzdelaných ľuďoch.
„Myslím si, že obraz o Iráne je na Slovensku trochu pokrivený a nezodpovedá realite.“
Ján Krempaský
