Trochu ma mrzí, že kritika predvolebných aktivít tretieho sektora často vychádza z úst ľudí, ktorým rovnaká aktivita v roku 1998 nielenže neprekážala, ale naopak, poukazovali na nedemokratickosť vtedajšej vládnej koalície, ktorá prácu tretieho sektora kritizovala. Pre mňa je „občianska matematika“ stále rovnaká, čím viac voličov, tým reprezentatívnejší výsledok. Čím menej voličov, tým väčšia pravdepodobnosť príklonu k extrémizmu.
Ja sama mám mnoho výhrad proti práci niektorých mimovládnych organizácií. Nemyslím si ani, že rozhodnutia všetkých donorov sú vždy ideálne. V každom prípade však väčšina z nich pôsobí na Slovensku už dlhší čas a často v minulosti suplovali úlohu štátu pri riešení elementárnych problémov spoločnosti. Nezjavili sa dnes, aby pred voľbami zamiešali politické karty, alebo dali zarobiť reklamným agentúram. Pracujú síce so zahraničnými prostriedkami, ale podporujú projekty slovenských subjektov.
S kolegom, ktorý tiež patril k „študentom roku 1989“, dnes majiteľom reklamnej agentúry, sme zvažovali svoje prípadné „priloženie ruky k dielu“. Donorom sme ponúkli, že poskytneme organizáciám tretieho sektora možnosť profesionálneho komunikovania.
Dosiahli sme, že všetky televízne a rozhlasové stanice poskytli vysielací čas pre kampaň VOĽBA 2002 zadarmo (reálne hodnota tohto priestoru sa blíži k 40 miliónom korún), všetky tlačové médiá, ktoré kampani poskytli priestor, účtovali 25 percent svojej zvyčajnej ceny (ich vklad predstavuje približne 8 miliónov korún).
Z prostriedkov donorov boli hradené len nevyhnutné náklady tretích strán, t. j. tlačiarne, billboardové spoločnosti, produkcia šotov a 25 percent ceny inzertného priestoru v tlačových médiách.
V pôvodných (schválených) návrhoch pre donorov bola i suma na pokrytie jej produkčných nákladov (ktorá predstavovala pätinu zvyčajnej ceny). Napokon sme však získali len toľko prostriedkov, že stačili iba na pokrytie nákladov tretích strán. Reklamná agentúra teda nielenže poskytla svoje služby bezplatne, ale priebežne kampaň i úverovala.
Mediálne silnejšia mesačná kampaň stojí približne 40 miliónov. Skutočne vynaložené prostriedky od donorov na tri a polmesačnú kampaň VOĽBA 2002 boli napokon 19 miliónov. Zo zahraničných zdrojov bola pokrytá necelá tretina skutočnej hodnoty tejto kampane. Jej najväčšími donormi boli teda slovenské médiá, ktoré uverejňovali inzeráty či šoty Šetrite si hlas na september a NIE JE NÁM TO JEDNO.
Autor: ZUZANA MISTRÍKOVÁMediálny inštitút, koordinátor kampane VOĽBA 2002