Najviac chorých je podľa hygienikov medzi dospievajúcimi.
BRATISLAVA. Vyčerpávajúci kašeľ, pri ktorom chorý nič nevykašle, hoci sa snaží. Nezriedka si zahryzne do jazyka a vysilený sa pozvracia.
Čierny kašeľ, na ktorý ľudia takmer zabudli, zaznamenáva už tri roky nárast počtu ochorení.
„Od roku 2008 dochádza k výraznému vzostupu chorobnosti na čierny kašeľ a tento trend sa zachoval až do roku 2012,“ vysvetľuje Lenka Skalická z Úradu verejného zdravotníctva.
Kým do roku 2009 bolo ročne do tristo ochorení, v roku 2010 narástol počet chorých na vyše 1300 prípadov.
Ohrozené sú najmä deti do jedného roka
Kašľajúci
Počty chorých
- 2012: 950
- 2011: 936
- 2010: 1376
- 2009: 288
Detská lekárka Marta Špániková z Bratislavy spomenula vlaňajší prípad trojmesačného bábätka, ktoré dostalo čierny kašeľ od dedka.
Celé sa skrútilo, aby sa vykašľalo, ale nedarilo sa mu to. Museli ho v nemocnici liečiť makrolidovými antibiotikami.
Deti do jedného roka sú podľa Henriety Hudečkovej, hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu, jednou z najohrozenejších vekových skupín.
Pripomína, že rokoch 1949 až 1956 v Československu práve tieto deti tvorili 76 percent z ľudí, ktorí chorobe podľahli. Povinné očkovanie u nás zaviedli v roku 1957.
Hlavná odborníčka vysvetľuje, že čierny kašeľ je stále smrteľným ochorením najmä pre deti do jedného roka, ktoré ešte nemajú kompletné očkovanie.
Ešte nedávno sa nepreočkovávalo
Dnes ochorenie podľa Skalickej najviac postihuje dospievajúcu mládež od 15 do 19 rokov.
Hudečková to vysvetľuje tým, že do roku 2010 sa na Slovensku nepreočkovávalo proti čiernemu kašľu.
Dnes sa u nás povinne očkuje v prvom, šiestom a trinástom roku života. Bratislavská pediatrička dodáva, že vakcína proti čiernemu kašľu má účinok päť až desať rokov.
„Stále to nerieši súčasných mladých dospelých, ktorí sú rizikoví pre svojich novorodencov.“
Ide podľa nej najmä o mamy, otcov či zdravotníkov, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu.
