Vzhľadom na veľkosť územia patríme v počte vzácnych druhov živočíchov a rastlín k veľmociam. Veľa však o nich nevieme.
BRATISLAVA. V najbližších mesiacoch vyrazí do slovenských chránených území viac ako dvesto odborníkov, ktorí v teréne rozbehnú jednu z najväčších environmentálnych akcií u nás.
Štátnej ochrane prírody (ŠOP) sa po rokoch ťahaníc podarilo uzatvoriť zmluvu na monitorovanie biotopov a druhov európskeho významu za takmer 7,9 milióna eur. Za ďalšie zhruba štyri milióny eur budú popri tom robiť výskum pracovníci ŠOP.
Experti budú počas trojročného projektu sledovať na takmer sedemtisíc miestach po celej krajine 146 vzácnych živočíchov, 49 rastlín a 66 biotopov zaradených pod európsky systém ochrany Natura 2000.
„Na 213 monitorovacích lokalitách budeme napríklad sledovať populáciu bobrov, zhodnotíme ich stav, v akých podmienkach žijú a či ich niečo ohrozuje,“ opisuje projekt Ján Šeffer z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphné. Organizácia je súčasťou víťazného konzorcia, ktoré zákazku získalo.
V stave neznámom
O čo ide
Monitoring
monitorovanie biotopov a druhov európskeho významu budú robiť do roku 2015;
financovať ho bude Európska únia a stáť bude takmerb 12 miliónov eur;
cieľom je vybudovanie informačného a monitorovacieho systému a lepšie sprístupňovanie informácií verejnosti.
Kým bobry dokážu odborníci pozorovať priamo v ich kolóniách, niektoré druhy budú musieť odchytiť alebo využívať kamery či fotopasce.
„Monitoring druhov a biotopov európskeho významu je naším záväzkom,“ vraví hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. „V súčasnosti funkčný monitorovací systém nemáme a ak by sme ho nevybudovali, mohli by sme čeliť konaniam Európskej komisie,“ hovorí.
Poslednú správu o stave chránených druhov a biotopov Slovensko vypracovalo na základe čiastkových výskumov rôznych inštitúcií a expertných odhadov.
O takmer tretine vzácnych druhov a biotopov sme dokonca napísali, že síce u nás sú, ale „v stave neznámom“.
Dáta pomôžu ochrane
Najbližšiu správu máme vypracovať tento rok a vychádzať by mala už aj z prvých záverov monitoringu.
Podrobný opis situácie živočíchov a rastlín je dôležitý najmä pre Slovensko, hovorí Michal Adamec zo Štátnej ochrany prírody. „Pri mnohých konaniach štátnej správy nám chýbali kvalitné dáta a rozhodovania sa zbytočne naťahovali,“ vysvetľuje.
Náročná bola bez informácií aj ochrana ohrozených druhov. „Aj tých málo peňazí, ktoré na ochranu prírody dávame, sa nezriedka investovalo na úplne zlé miesta a do zbytočných opatrení,“ hovorí Šeffer.
Projekt, ktorý označujú odborníci za kľúčový pre ochranu prírody, sa však takmer neuskutočnil.
Štátna ochrana prírody začala súťaž pripravovať ešte za prvej vlády Roberta Fica v roku 2009, pre pochybnosti ju zrušil Úrad pre verejné obstarávanie. Novú súťaž vypísali vlani na jar, zaujímala sa o ňu Slovenská informačná služba, opäť ju preveroval aj Úrad pre verejné obstarávanie.
Súťaž jedného
Hoci si súťažné podklady pôvodne vyžiadalo viac než dvadsať záujemcov, prihlásili sa napokon len dvaja. Združenie s lacnejšou ponukou ŠOP vylúčila pre nesplnenie podmienok.
Konzorcium okolo firmy Lomtec.com tak v elektronickej aukcii napokon súťažilo samo so sebou. Zákazku získalo s ponukou zhruba o stotisíc eur lacnejšou, ako odhadovala ŠOP v podkladoch.
„Pre takýto veľký projekt je vždy dobré, ak si môžete vyberať z viacerých ponúk,“ priznáva bývalý šéf štátnej organizácie Ján Zuskin. „Sme však radi, že sa nám súťaž nakoniec podarilo vôbec dokončiť, už som tomu neveril,“ dodáva.
Zmluvu podpísal Zuskin koncom decembra ako poslednú vec vo funkcii, tesne pred svojím odvolaním.
Ak by sme zmluvu neuzatvorili do konca roka 2012, projekt by sme nestihli dokončiť ani v už raz predlžovanom termíne a o peniaze z eurofondov by sme prišli.
Projekt je pre ŠOP dôležitý aj z iného dôvodu. Zdroje na svoju činnosť a vybavenie získa v čase, keď jej robilo problémy načas vyplácať mzdy zamestnancom a rušila aj výjazdy ochranárov do terénu.
Viac ako polovicu ceny zákazky tvoria informačné technológie, ktoré organizácii umožnia údaje spracovávať.
„Výsledkom bude aj systém, cez ktorý sa bude môcť aj verejnosť dozvedieť aktuálne informácie o všetkých chránených druhoch a biotopoch vrátane mapiek ich výskytu,“ hovorí Adamec.
Čo budú sledovať?
Ohrozených živočíchov, rastlín a biotopov je spolu 261. Tu sú niektoré z nich.
Korytnačka močiarna
Korytnačka močiarna je jediný pôvodný druh korytnačky v strednej Európe. Je zapísaná v Červenej knihe ohrozených druhov a hrozí jej vyhynutie. Na Slovensku je jediná lokalita s potvrdeným rozmnožovaním druhu v Národnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov.
Jesienka piesočná
Patrí medzi kriticky ohrozené druhy, ktoré by bez ľudskej pomoci vyhynuli. Rastie v strednej Európe a na Balkáne, u nás sa vyskytuje už len v jednej lokalite v Národnej prírodnej rezervácii Čenkovská step. Štyri mikropopulácie majú asi 800 kvitnúcich jedincov.
Panónske topoľové lesy s borievkou
U nás najvzácnejší lesný biotop. Mozaikovité lesíky sú z riedkych porastov topoľov a hustejšieho krovinového poschodia, v ktorom dominuje borievka obyčajná. Biotop je fragmentom bývalých lesov Podunajskej nížiny a na Slovensku je známy jeho výskyt len z okolia Čenkova v okrese Nové Zámky.
Zdroj: ŠOP
Štátni ochranári a vedci majú o druhoch rozdielne údaje
To, čo ešte len začíname monitorovať, už malo byť hotové, hovorí o miliónovom projekte nový riaditeľ Štátnej ochrany prírody MILAN BOROŠ. Požiadajú o predĺženie do roku 2015.
Slovensko už robilo monitoring v súvislosti s územiami Natura 2000. Biotopy a druhy nemáme zmonitorované?
„Európsky významné druhy sme už identifikovali v území a začlenili sme ich do sústavy, ale nemáme presné údaje o druhoch alebo o ich výskyte. Slovensko sa zaviazalo, že bude podávať správy o stave biotopov a druhov Európskej komisii, ale momentálne máme len zlomok potrebných údajov.“
Definujte najdôležitejšie problémy, ktoré monitoring rieši.
„Neexistuje systematický monitoring chránených druhov a biotopov, informačné systémy nie sú prepojené. Stáva sa, že inštitúcie, napríklad my alebo Slovenská akadémia vied, majú rôzne údaje. Informačné systémy medzi sebou nekomunikujú. Máme nedostatok vlastných odborníkov na monitoring niektorých druhov a biotopov.“
O projekte monitoringu sa hovorí už dvatri roky, prečo sa začína až teraz?
„Začiatok bol naplánovaný na rok 2009 a ukončenie koncom minulého roku. Neviem, prečo sa tak nestalo.“
Pre problémy s verejným obstarávaním.
„Neviem, som tu krátko. Pripravili sme žiadosť na predĺženie projektu do októbra 2015. Zmluva je podpísaná, už nejaké dáta zbierame a máme. Myslím si, že úlohy splníme v termínoch.“
Ako projekt pomôže ochrane prírody?
„Veľmi! Napríklad len komplexný informačný a monitorovací systém nám umožní okamžite sledovať, v akom aktuálnom stave sú konkrétne biotopy v rôznych oblastiach Slovenska. Zlepší sa ochrana aj rýchlosť a účinnosť opatrení.“
Nastúpili ste do ŠOP nedávno. Ako chcete zabezpečiť ochranu prírody v podstate bez peňazí?
„Peňazí je málo, ale po stanovení priorít sa dajú najdôležitejšie úlohy zvládnuť. Veľmi nám pomôže monitoring, európske projekty, to je jeden zo zdrojov. Ďalším je prehodnotenie sústavy chránených území. Neznamená to automaticky zníženie výmery, ale z niektorých území, kde už nie je čo chrániť, môžeme peniaze preliať do cenných území.“
Ale o tomto sa už hovorí roky.
„Teraz sme to prvý raz dostali do plánu hlavných úloh. Na prehodnotenie máme čas do roku 2016. V tomto roku budeme mapovať a prehodnocovať prvé tri, možno štyri chránené územia v spolupráci s vedcami, relevantnými organizáciami, aby sme dospeli ku konsenzu. Som optimista, verím, že sa nám to podarí.“
Beata
Balogová
