Nie všetky sa dajú predvídať.
BRATISLAVA. Rozhodovanie o sťažnosti Jozefa Čentéša domáhajúceho sa na Ústavnom súde vymenovania za šéfa Generálnej prokuratúry sa blíži.
Ešte treba počkať, či prezident Ivan Gašparovič neposlal do Košíc námietku proti zloženiu senátu, ktorý to má posúdiť. A potom príde čas rozhodnúť - scenárov, ako to môže dopadnúť, je podľa ústavných expertov viac.
V Košiciach však najprv musia posúdiť žiadosť o predbežné opatrenie, čo sa môže stať už do konca týždňa.
Čentéš chce, aby sa až do vyriešenia jeho prípadu na Ústavnom súde v Národnej rade nerozbehla nová voľba generálneho prokurátora.
Ak Ústavný súd predbežné opatrenie nevydá, naznačí, ako sa k Čentéšovej sťažnosti postaví - v jeho neprospech.
Aj keď história si pamätá aj také prípady, keď Ústavný súd predbežné opatrenie nevydal a následne rozhodol v prospech sťažovateľa.
Rozhodnutie o sťažnosti by mohli ústavní sudcovia vydať do niekoľkých mesiacov.
V prípade spornej voľby predsedu Najvyššieho súdu dokonca stihli v roku 2003 rozhodnúť zhruba za mesiac.
Možnosti Gašparoviča
Situácia okolo Čentéša bude jasná, ak sudcovia jeho sťažnosť zamietnu: poslanci zvolia nového kandidáta.
V prípade, že by Ústavný súd Čentéšovi vyhovel, je scenárov veľa. To, že sa zvolený kandidát funkcie aj dočká, ešte vôbec nemusí byť z rozhodnutia automatické.
„Ústavný súd nerozhoduje, či ho prezident mal, alebo nemal vymenovať. Mal by znova konať a rozhodnúť,“ hovorí bývalý podpredseda Ústavného súdu a Gašparovičov nominant v Súdnej rade Eduard Bárány.
Dodal, že pri ďalšom rozhodovaní by už bol prezident viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
Veľmi dôležité bude, ako konkrétne zdôvodnenie ústavní sudcovia napíšu. Ak by považovali dôvody, pre ktoré prezident odmietol Čentéša vymenovať, za svojvoľné, nápravou by malo byť podľa zástupcu Ústavu štátu a práva SAV Jozefa Vozára vymenovanie kandidáta.
„Ťažko si možno predstaviť, že by prezident vo svojom zdôvodnení nepoužil všetky relevantné dôvody,“ myslí si Vozár. Má však pochybnosti, či by prezident takto konal.
„Vzhľadom na priebeh kauzy a spôsob aplikácie práva prezidentom nemožno vylúčiť, že si nájde iné dôvody na nevymenovanie.“ To by sa podľa Vozára dalo považovať za pokračovanie svojvôle.
Pripomína Gauliedera
Bývalý federálny ústavný sudca Ivan Trimaj v súvislosti s Čentéšom pripomína kauzu poslanca Františka Gauliedera, ktorého zbavilo HZDS proti jeho vôli mandátu.
V tomto prípade ústavní sudcovia v roku 1997 konštatovali, že odobraním poslaneckého mandátu porušil parlament jeho práva a Národná rada mohla daný stav aj napraviť.
Viedol ju vtedy práve Gašparovič a Gaulieder sa poslancom už nestal.
Podľa Trimaja teda ťažko predvídať, čo prezident urobí, ak aj Ústavný súd skonštatuje porušenie Čentéšových práv.
„Neviem myslieť mozgom prezidenta, takže neviem, čo urobí. Ak by som to vedel, tak Gaulieder by bol poslancom a Čentéš už dávno generálnym prokurátorom.“

Beata
Balogová
