TASR dnes o tom informoval tajomník Spolku slovenských spisovateľov Pavol Janík.
Jeden z najvýznamnejších reprezentantov slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia sa narodil 19. októbra 1936 v Dubovej pri Modre. Štandardne ho zaraďujú do autorskej formácie Generácia 56, ale svojím nenapodobiteľným prirodzeným rozprávačským talentom presahuje akékoľvek umelo vytvárané kategórie, teoretické postuláty či pomyselné zoskupenia.
Bol učiteľom hudby v Modre, redaktorom literárneho časopisu Romboid, dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby, redaktorom vydavateľstva Slovenských spisovateľ, do roku 1999 predsedom Spolku slovenských spisovateľov, odvtedy jeho podpredsedom.
Debutoval v roku 1964 knižným súborom čŕt a poviedok z vojenského prostredia Na koncertoch sa netlieska. V tom istom roku vydal knihu poviedok založených na asociatívnom reťazení motívov Možno si postavím bungalow. Nasledovali knihy pre deti Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965), Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966), novela S Rozarkou (1966), kniha komponovaná ako hudobná skladba Nebýva na každom vŕšku hostinec (1966), kolekcia poviedok Povetrie z roku 1968. S osemročným odstupom vydal román Majstri (1976), s ktorým tvoria trilógiu ďalšie dva romány Muškát z roku 1977 a Vilma z roku 1979 diela reflektujú dramatické udalosti spojené s II. svetovou vojnou, Slovenským národným povstaním a oslobodením. Konflikt malého človeka a veľkých dejín sa zrkadlí aj v knihe Vlha z roku 1978. Titul Ďuro, pozdrav Ďura z toho istého roku je cyklom rozprávok o vrabcovi Šebovi a jeho spoločníkoch. Liesky, ktoré vyšli o dva roky neskôr, sú lyrickým záznamom autobiografických zážitkov z mladosti. Novela Vojak, tiež z roku 1980, sa sústreďuje na osud invalidného žobráka, účastníka I. svetovej vojny. Román Matej z roku 1993 zobrazuje život šíriteľa slovenskej literatúry Mateja Hrebendu. Vydal zbierky básní Z domu na kopci (1983), Zo zanedbanej záhrady (1993) a Bubeník september (1998). Poetické atribúty sú však charakteristické aj pre jeho prózy, čo dokumentujú i knihy poviedok a noviel Heroické etudy pre kone (1987), Pastierska kapsička (1990) a Pôstny menuet (1994). Román Ornament (1991) zachytáva psychologické problémy a morálne dôsledky totalitných praktík 50. rokov XX. storočia. Jeho voľným pokračovaním je novela Veterná ružica (1995).
V tvorbe Vincenta Šikulu majú svoje organické miesto aj ďalšie diela - kniha úvah, autorských vyznaní, rozhovorov a literárnych portrétov Nokturná (1983), prózy pre deti a mládež Vajíčko sliepky liliputánky (1981), O múdrom kohútikovi (1984), Augustín a zvon (1996) a Medardove rozprávky (1997).
Za pozoruhodné kreatívne parametre Vincent Šikula získal viacero prestížnych ocenení, v roku 1979 mu udelili titul zaslúžilý umelec.
*zč pa
