Ako ste sa dostali do tímu?
„Robil som v kampani pre Rudolfa Schustera, takže som poznal prvú priamu voľbu prezidenta na Slovensku. V Trenčianskych Tepliciach som sa stretol s Milošom Zemanom a požiadal som ho, či by som nemohol pôsobiť v jeho štábe formou stáže ako pozorovateľ.“
Aká bola nakoniec vaša úloha v kampani?
„Zo začiatku som bol pozorovateľ a keď sa kampaň začala dynamizovať, postupne som sa zapojil do práce a stal sa členom tímu.
Aký veľký bol tím?
„Celý obslužný aj výkonný aparát mal asi 12 ľudí vrátane mňa.“
Aký bol Zeman? Nechal si od tímu poradiť, alebo sa viac rozhodoval sám?
„Je to nadpriemerne pracovitý človek. Sústavne čítal, sledoval politické a ekonomické dianie. Spolupracoval som s viacerými lídrami a ani jeden nečítal priamo všetky monitoringy tlače. Miloš Zeman ich čítal všetky – a v posledných týždňoch mali do tristo strán denne. Má nesmierne dobrú pamäť. Bol ochotný počúvať argumenty, ale tie museli byť sakramentsky dobre pripravené. Keď bola vec dobre vyargumentovaná, bol ochotný niektoré veci akceptovať, ale ide o hotovú osobnosť s vlastným štýlom, ktorému zostal verný.“
FOTO: SITA
V kampani veľmi rezonovala téma Benešových dekrétov. Bola to plánovaná stratégia?
„Zeman to neotvoril. Bol to Václav Moravec, ktorý sa pána Schwarzenberga prvý spýtal na dekréty a on povedal, že sú neplatné, načo zaznel obrovský potlesk.“
Zeman však túto tému držal pri živote. Zobral to ako vec, ktorá mu môže pomôcť?
„Miloš Zeman to ďalej neudržiaval pri živote. Dekrétom sa venovali hlavne novinárske otázky. Zeman nemal ani veľký záujem hovoriť o tejto téme.“
Súhlasíte aspoň s tým, že tá téma ovplyvnila výsledok volieb?
„Bola to téma najviac prezentovaná v médiách a otvorilo sa pri nej najviac vášní. Okrem toho tam však bola veľmi výrazná pravo-ľavá tematika a určite aj téma vlády. Tieto tri témy boli veľmi silné.“
Zemanovi vyšli témy v duchu Gašparovičovho „myslím národne, cítim sociálne“. Aj na Slovensku sa dá v budúcich voľbách najlepšie preraziť takto?
„Zeman akcentoval hlavne svoje témy: zákon o preukazovaní pôvodu majetku či podporu investícií.“
FOTO: TASR
Bude mať na Slovensku najväčšiu šancu kandidát s takýmto zameraním?
„To si nemyslím. Razancia kampane prezidentských volieb už nie je taká výrazná ako pri prvej voľbe. Na Slovensku ani v Česku už nebude prezidentská kampaň tak silno spojená s témou vlády. Výrazným prvkom budú aj sociálne siete a nové médiá.“
Voľby u nás budú za rok a štvrť. Kedy by sa mala rozbehnúť kampaň?
„Závisí to od kandidáta. U kandidáta so silným životným príbehom je pol až trištvrte roka v poriadku. Pokiaľ kandidát nemá taký silný životný príbeh ako Miloš Zeman, treba začať skôr.“
Dostali ste ponuku zo Slovenska na prezidentskú kampaň?
„Zatiaľ nie.“
Aká bude kampaň u nás?
„Nebude porovnateľná s Českom ani s tým, čo tu bolo doteraz. Môžeme očakávať generačnú výmenu, nové tváre. Je možné, že sa o tento úrad bude úspešne uchádzať niekto bez politickej minulosti.“
Čítajte viac o českých a slovenských voľbách
Prehra Schwarzenberga je varovaním pre slovenskú pravicu. Musí nájsť ľudového politika
Priamu voľbu prezidenta nerozhodol strach z Benešových dekrétov, ale hnev ľudí bez práce.
Česi si potrpia na politické ťažké váhy a podľa toho si aj vybrali v prezidentských voľbách, píše Peter Schutz. (piano)
Česi dokázali, že priama voľba prezidenta nemá v parlamentnej demokracii miesto, myslí si publicista Tomáš Ferenčák. (piano)
Český prezident je omnoho silnejší, než sa z ústavy môže zdať. Miloš Zeman bude vďaka jednoznačnému mandátu ešte silnejší. Svojimi chybami mu k tomu dopomohol aj jeho protikandidát, hodnotí český politológ Bohumil Doležal. (piano)
Beata
Balogová
