Čo sú to politické elity?
„V spoločnosti popri politických elitách existujú aj elity ekonomické, kultúrne, elity vplyvu a iné. Z hľadiska histórie sa pohľad na to, kto tvorí politickú elitu, menil. Postupne prevážil prístup, že politickú elitu tvoria ľudia, ktorí v spoločnosti dokážu získať vrcholové mocenské pozície.“
Striedanie politických režimov v Európe na konci 80. rokov malo rôzne podoby. V Rumunsku sa odohrávali krvavé boje, v Československu to bolo pokojné odovzdanie moci. Myslíte si, že práve politické elity rozhodli, akú podobu bude mať zrútenie socializmu?
„V počiatočnej fáze zmeny režimu je dôležitá určitá účasť, prípadne iniciatíva časti elity vnútri starého režimu, tzv. stúpencov mäkkej línie. V Československu túto úlohu zohrali Ladislav Adamec a Marián Čalfa. Na úspešný prechod režimu je potrebná schopnosť novej politickej elity presvedčiť časť starej elity, aby prijala demokratizáciu režimu. Do značnej miery to závisí aj od poznania vzájomného pomeru síl oboch strán. Tento proces sa v Československu udial pri tzv. okrúhlych stoloch.
Proces zmeny režimu u nás bol sprevádzaný pokojnou mobilizáciou más. Ak to porovnáme so spôsobom zmeny režimu v Rumunsku, potom možno zdôrazniť, že ak sa dominantným aktérom zmeny režimu stanú masy a ak je použité násilie, potom je takýto typ prechodu zmeny režimu historicky najmenej úspešný pri prechode ku konsolidovanej demokracii.“
O trvalom udomácnení demokracie na Slovensku sa pochybovalo. Počas tretej Mečiarovej vlády sme načas vypadli z integračných procesov do EÚ a NATO. Ako si vysvetľujete fakt, že vtedajšia vládna špička podcenila význam integrácie?
„Problém nespočíval v tom, že by vládna garnitúra počas druhej a tretej Mečiarovej vlády podcenila význam integrácie. Nástup autoritárskych tendencií, ktoré smerovali až k možnej zmene charakteru režimu na Slovensku, vyplýval z typu politickej elity, ktorá bola pri moci. Táto politická elita považuje moc za určujúci základ politiky. Je založená výlučne na sile, podvode, ľsti a bezohľadnom užívaní moci. Excesy, ktoré tento typ politiky produkoval, viedli k ohrozeniu základov demokratického režimu, k vyradeniu Slovenska z integračných procesov.“
Akú prognózu máte na obdobie po voľbách v roku 2002? Aký typ politickej elity bude vládnuť Slovensku a vydrží pri moci celé štyri roky?
„V novej vládnej koalícii bude zrejme dominovať pragmatická elita, ktorá svoju činnosť zameria na praktické dosahovanie maximálneho efektu – týka sa to predovšetkým Smeru, ANO, SDKÚ, čiastočne SMK. Budúca vládna koalícia bude fungovať ako obchodná spoločnosť, v ktorej sa budú vytvárať ad hoc väčšiny na konkrétne, často partikulárne ciele. Tieto dohody na vládnej úrovni však budú narážať na inú mocenskú vôľu na pôde parlamentu, kde možno očakávať fungovanie tzv. druhej tieňovej koalície (Smeru a HZDS). Tá bude mať schopnosť vetovať dohody na úrovni vlády, čo bude spôsobovať eróziu koaličného vládnutia. Špecifické však bude postavenie KDH, v ktorom dominuje hodnotovo-programový typ politickej elity.“
Prečo by malo byť postavenie KDH špecifické?
„V budúcej vládnej koalícii bude vo výraznej menšine. Keďže vzťah medzi týmito dvoma typmi elít vo vládnej koalícii bude nevyvážený, budú vznikať otrasy v koaličných vzťahoch, v personálnych otázkach, ale aj v stanovení programových priorít. Je možné, že KDH nakoniec do vládnej koalície nevstúpi. KDH si bude musieť zodpovedať otázku, či bude preň ťažšie do vlády vstúpiť, alebo z nej prípadne vystúpiť, resp. v nej zostať.
Slovensko pre svoju stabilitu potrebuje prítomnosť demokratickej opozície, čo je neľahká úloha a je otázne, či je na ňu KDH vnútorne pripravené. Ale ak bude opozíciu tvoriť iba HZDS alebo Smer, bude mať Slovensko naďalej problém s politickou stabilitou, ktorá už však nebude ohrozovať povahu demokratického režimu.“
Beata
Balogová
