BRATISLAVA. Organizácia VIA IURIS si myslí, že Ústavný súd možno už nebude schopný prijať žiadne rozhodnutie v disciplinárnych prípadoch Štefana Harabina a návrhy proti nemu bude musieť zamietnuť z procesného dôvodu - pre nedosiahnutie väčšiny siedmich hlasov sudcov, ktorá je potrebná na uznanie viny alebo neviny.
VIA IURIS prišla k takémuto záveru na základe rozboru nedávneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o žalobe Štefana Harabina na štát.
Predseda Najvyššieho súdu sa vtedy sťažoval pre disciplinárny postih, ktorým ho potrestal Ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd.
„Z právneho rozboru tohto rozhodnutia vyplývajú viaceré závažné požiadavky, ktoré bude musieť Ústavný súd rešpektovať nielen v tomto, ale aj v ďalších disciplinárnych konaniach voči Štefanovi Harabinovi, ktoré boli začaté na návrh bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej,“ uviedla vo svojom stanovisku VIA IURIS.
Európsky súd nedal Harabinovi za pravdu
Podľa organizácie ESĽP nerozhodol, že disciplinárne stíhanie a potrestanie Harabina bolo neopodstatnené.
„Európsky súd teda nedal Harabinovi za pravdu v tom, že mal právo odmietnuť kontrolu zo strany ministerstva financií a že jeho potrestanie Ústavným súdom bolo svojvoľné a diskriminačné,“ napísala VIA IURIS.
Podľa jej rozboru by ESĽP nepovažoval za diskriminačné a svojvoľné konanie voči Harabinovi, ak by ústavný súd v novom konaní vyniesol rovnaké meritórne rozhodnutie. Musel by však postupovať správne pri rozhodovaní Harabinových námietkach zaujatosti voči ústavným sudcom.
Stačilo vylúčenie jedného sudcu
V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent. Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.
Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina.
Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.
Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia.
Pochybnosti o nestrannosti
„Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP VIA IURIS.
V prípade tohto disciplinárneho návrhu rozhodovalo celé plénum. Už pred tým však niektoré senáty konali v iných prípadoch, ktoré sa dotýkali Harabina a z nich boli vylúčení sudcovia Ladislav Orosz a Juraj Horváth. Najmä vo vzťahu k nim podľa analýzy VIA IURIS vznikli pochybnosti o ich nestrannosti.
Ústavný súd mal presvedčivo odôvodniť, prečo námietky zaujatosti voči nim neboli v aktuálnom prípade rozhodovanom plénom neodôvodnené.
„Rozhodnutie Európskeho súdu však neznamená, že sudcovia Orosz a Horváth, ktorí boli vylúčení v predchádzajúcich senátnych konaniach týkajúcich sa Harabina, musia byť automaticky vylúčení aj v predmetnom disciplinárnom konaní,“ dodala VIA IURIS. Ak Ústavný súd SR uvedie také dôvody, ktoré rozptýlia pochybnosti o ich nezaujatosti, môže to ospravedlniť účasť týchto dvoch sudcov, ktorí boli v minulosti vylúčení.
Z rozhodnutia Európskeho súdu podľa VIA IURIS vyplýva, že záujem na tom, aby súd bol nestranný, musí prevažovať nad obavou, že sa znižuje pravdepodobnosť, že návrh získa sedem hlasov potrebných na prijatie meritórneho rozhodnutia ústavného súdu.
Harabin: VIA IURIS sa snaží ochrániť vinníkov
Politická analýza organizácie VIA IURIS rozhodnutia ESĽP v kauze Harabin je podľa Štefana Harabina iba snahou ochrániť vinníkov, ktorí tento medzinárodný právny škandál zapríčinili.
"Podľa VIA IURIS mi súd v Štrasburgu nedal za pravdu, ale pritom mi prisúdil tritisíc eur, ktoré by mala zaplatiť hlavná vinníčka Lucia Žitňanská. Ale tá nechá za svoje hriechy platiť občanov tohto štátu. Každý predsa vie, že ten, kto na súde vyhrá, tomu sa platí a nie porazenému, ako to tvrdí VIA IURIS," vyhlásil Harabin.
Podľa jeho slov ide o politickú správu z pera VIA IURIS a nie o právnu analýzu. O Harabinovej kauze rozhodovali siedmi sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Slovenský sudca sa vylúčil. Hlasovanie o prípade sa podľa neho skončilo 7:0 v prospech Harabina. V senáte bol aj predseda ESĽP Bratza.
"Hlavné posolstvo rozhodnutia pre Slovenskú republiku je, že princíp funkčnosti pléna ústavného súdu nemôže prevýšiť právo každého občana na nestranný a nezávislý súd. VIA IURIS si zrejme zámerne nevšimla medzinárodné dokumenty, na ktoré nad rámec v rozhodnutí ESĽP poukazuje, a v ktorých sa uvádza, že člen vlády ani nemôže podať disciplinárny návrh na predsedu súdu," uviedol s tým, že celé rozhodnutie rezonuje v európskej právnej obci, hlavne medzi sudcami rôznych štátov a je dávané za ukážkový príklad zneužívania zásahu politickej moci do súdnictva.
"Nie je možné, aby raz bol sudca zaujatý a na druhý deň pre politické potreby už nebol. To nepotrebuje žiadny komentár," dodal Harabin.
