Zmluva znela na viac než milión eur. Štát chce vypísať novú súťaž, aby sme nemuseli vracať eurofondy.
BANSKÁ BYSTRICA. Pätnásť vybraných slovenských medveďov žije pod mimoriadne drahým dohľadom.
Za viac než milión eur od Európskej únie ich sleduje bardejovská firma LSO. Konkurz vyhrala ako jediný súťažiaci.
Zmluvu s firmou uzavrela Štátna ochrana prírody v roku 2009. Nové vedenie ju chce podľa riaditeľa Milana Boroša zrušiť a pracuje na podmienkach novej súťaže.
„Dôvodom je nedodržiavanie niektorých ustanovení zmluvy.“
LSO podľa neho neplnila niektoré čiastkové aktivity a ŠOP zas neplatila niektoré faktúry.
Z vyše miliónového kontraktu zostáva asi 400-tisíc eur. Zvyšok už vyplatili alebo vyplatia spoločnosti LSO.
Konateľ spoločnosti LSO Peter Garaj s nami nekomunikoval, jeho firma má dostať ešte asi 140-tisíc eur.
Hrozilo, že Únia nezaplatí
Firma LSO
Koľko žiadala
- na telemetrické obojky a pasce 160-tisíc eur
- na kontrolu a údržbu vyše 90-tisíc
- na imobilizáciu medveďov, GPS satelitné obojky a odber vzoriek 122-tisíc
- na vnadenie medveďov (takmer nekontrolovateľné) 130-tisíc eur
Keby Štátna ochrana prírody nepožiadala o predĺženie projektu do októbra 2015, nestihli by ho dokončiť.
Implementačná agentúra jej nový termín schválila.
„Reálne hrozilo, že by štát musel peniaze vrátiť. Potrebujeme ešte najmenej dve sezóny na dokončenie projektu v naplánovanom rozsahu,“ hovorí Boroš.
Jeho predchodca Ján Zuskin hovoril pred dvoma rokmi podobne. „Keby sme zrušili zmluvu, prišli by sme o peniaze a nemali by sme výsledky.“
Zuskinovo vedenie podalo aj trestné oznámenie, ale polícia rozhodla, že bolo všetko v poriadku.
Štátni ochranári dnes kontrolujú a splácajú faktúry, napríklad preverujú lokality, kde medvede vnadili.
Boroš hovorí, že množstvo krmiva už spätne nezistia, ale vedia overiť, či tam firma vôbec kŕmila. Zatiaľ nenašli nezrovnalosti.
„Dôležité je, aby projekt pokračoval,“ hovorí Boroš. Štúdiu o medveďoch, ktorá mala byť výsledkom snaženia, vypracuje zrejme už nový víťaz súťaže.
Mohli si pomôcť sami
Sledovanie medveďov sprevádzajú pochybnosti a problémy od začiatku.
Marián Janiga z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity si myslí, že za milión eur sa dala odsledovať celá stredoeurópska populácia medveďa.
Šéf Tatranského národného parku Pavol Majko označil položky v projekte za prehnané a zbytočne drahé. TANAP, ktorý tiež sleduje medvede, získal údajne napríklad odchytové klietky za tretinu ceny.
Zuskin, ale aj Boroš si myslia, že sledovať medvede by dokázali za istých okolností aj štátni ochrancovia v konzorciu napríklad s Národným lesníckym centrom alebo Technickou univerzitou vo Zvolene.
Vtedajšie vedenie rozhodlo inak, Boroš hovorí, že dodnes nevie prečo. „Keďže som tu v tom čase nepracoval, nepoznám ani okolnosti, za ktorých zmluvu podpísali.“
Zrušiť alebo aspoň upraviť nevýhodnú zmluvu s LSO sa snažil už Zuskin.
Nepozdávalo sa mu okrem iného, že neurčovala minimálny počet chytených medveďov, ale najmä to, že firma si mohla fakturovať nespresnené činnosti.
„Takúto zmluvu by som nepodpísal,“ vyhlásil. „Je nevýhodná a nevyvážená.“
Zuskin považoval za nehoráznosť napríklad faktúru na 16-tisíc eur za odchytové zariadenie a jeho umiestnenie. „Vieme, že sa dá zabezpečiť za desatinu ceny,“ tvrdil.
O medveďoch vieme viac
Boroš tvrdí, že sledovať medvede je mimoriadne dôležité nielen pre informácie o šelmách, ale aj pre vzťah verejnosti k nim.
Už predbežné výsledky hovoria, že niektoré zaužívané názory budú ľudia musieť upraviť.
Medvede sa pohybujú na omnoho väčšom území, ako sa predpokladalo, a je ich pravdepodobne menej, ako sa píše v niektorých poľovníckych štatistikách.
Poľovníci odhadujú, že by ich mohlo byť až vyše 800, ochranári očakávajú skôr polovicu.
Doterajšie výsledky tiež naznačujú, že na Slovensku žijú dve geneticky odlišné populácie medveďa, ktoré medzi sebou nekomunikujú.
Veľký výskum veľkých šeliem a mačky divej spolu vychádza na viac než dva milióny eur z peňazí Únie. Začať sa mal ešte v roku 2009, ale meškal. Medvede sledujú od polovice roku 2010.

Beata
Balogová
