Nápad prikázať množstvo slovenskej hudby v rádiách zákonom sa pozdáva viacerým ministrom Smeru.
BRATISLAVA. Ako zvýšiť podiel slovenskej hudby v rádiách? Treba dať kvótu do zákona? Je vôbec toľko kvalitnej domácej produkcie, aby mohla zaplniť šesť či osem hodín vysielania?
Tieto otázky začali riešiť politici po tom, ako sa v parlamente objavili speváci Maťo Ďurinda, Jožo Ráž, Peter Lipa a producent Július Kinček, aby u šéfa parlamentu Pavla Pašku lobovali za viac domácej hudby v rádiách.
Hneď na to sa ozval poslanec OĽaNO Jozef Viskupič, podľa ktorého by mali rádiá hrať tridsať percent domácej produkcie.
Pochopiteľné a oprávnené
Viac domácej hudby by chcel aj minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič.
„Dostať do zákona povinnosť určitého percenta vysielania slovenskej hudby je pochopiteľná, oprávnená požiadavka a myslím, že by sme niečo také mohli pripraviť,“ povedal v stredu SME.
Hovoriť o tridsaťpercentnej kvóte je však podľa neho predčasné.
„Percento by malo byť také, aby sa dosiahla vyššia úroveň hranosti, aká je dnes, a neviem o tom, že by mal niekto presné údaje.“
Podľa ministra poznajú len údaje z verejnoprávnych médií, hranosť zo súkromných treba zistiť.
Maďarič tvrdí, že treba rozlišovať plnoformátové rádiá a také, ktoré sú zamerané len na jeden druh tvorby.
„Je otázka, či je správne žiadať niečo také od rádia, ktoré je džezové alebo sa zameriava na klasickú hudbu. A bude dôležité charakterizovať, čo sa považuje za slovenskú hudbu – či nemá stačiť, že je v nej nejakým spôsobom prítomný slovenský umelec.“
Nejasné podľa neho je aj to, ako sa pozerať na skladbu v angličtine naspievanú slovenským spevákom. Maďarič hovorí, že ministerstvo na návrhu pracuje už dlhšie.
Ministri sú za
Zvýšenie podielu slovenskej hudby zo zákona sa páči aj ďalším ministrom vlády Roberta Fica.
„Akákoľvek podpora kupovania domácich výrobkov, a teda aj domácej tvorby má u mňa zelenú,“ povedal minister práce Ján Richter.
Sám vraj rád počúva hudbu v Slovenskom rozhlase i v Rádiu Expres, ale aj slovenský džez.
Minister financií Peter Kažimír, ktorý vraj rád počúva československú hudbu, vraví, že s kvótami nemá problém, hoci ide o citlivú záležitosť. Do kvót by sa podľa neho mohla zaradiť aj vážna hudba podľa interpretov.
Za je aj vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny, ktorý vraj počúva modernú hudbu, ale aj country a folk. „Základná myšlienka sa mi pozdáva, ale nepoznám to do hĺbky.“
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Babitzová: Zruinujú rádiá
Šéfka asociácie vysielateľov a Rádia Expres EVA BABITZOVÁ vidí cestu v zrušení zákazu krížového vlastníctva.
Čo hovoríte na povinnú kvótu slovenskej hudby?
„Je to neprediskutované, neodôvodnené a ako blesk z jasného neba. Keby sa to prijalo, je to úplne likvidačné.“
Prečo likvidačné?
„Lebo máme otestovanú hudbu a vieme, že keby sme spravili rádiá s každou treťou slovenskou pesničkou, Slováci ich nebudú počúvať.“
Viete odhadnúť pokles počúvanosti?
„Odhaduje sa to veľmi ťažko. Ale som si istá, že by sa prestali počúvať slovenské stanice. Oblasť okolia Bratislavy by sa ako za socializmu vrátila k Ö3, ľudia by si našli množstvo internetových staníc alebo by hudbu počúvali na vlastných prehrávačoch.“
Takže by to rádiám uškodilo aj finančne?
„Veľmi podstatne. Klesli by však nielen zisky z reklamy, ale aj tantiémy, ktoré odvádzajú.“
Tým by to poškodilo aj slovenskej hudbe?
„Jednoznačne. “
Viete si predstaviť nejaký kompromis prijateľný pre rádiá?
„Riešením pre tých, čo prichádzajú o tantiémy a riešia veci cez lobing, by skôr bola zmena zákona, ktorá zruší nezmyselný zákaz vlastniť viac staníc. Pokiaľ môže mať vysielateľ len jednu stanicu, všetky stanice sa snažia napchať do mainstreamu. Ak by sme mohli vysielať na viacerých staniciach, priestor by mala aj tá hudba, ktorá sa dnes snaží lobovať. “
Miroslav Kern
Lipa: Zatiaľ hľadáme
Džezový spevák PETER LIPA hovorí, že zatiaľ nevie, ako dostať viac našej hudby do rádií.
Boli ste lobovať za viac slovenskej hudby v rádiách. Ako si to predstavujete?
„To je ešte veľmi v plienkach. Musíme si to ujasniť ešte my sami predtým, než s tým pôjdeme von. Zatiaľ sú o tom debaty, ale ani my sme sa na ničom nedohodli. Ale počul som, že pán Viskupič z OĽaNO niečo navrhuje.“
Riešenie hľadá aj minsterstvo kultúry. Ešte nevie, či sa dá spraviť plošný limit.
„To sú tie zásadné veci. Prvou je, že musíme definovať, čo je produkt. Druhá je, ako a kde ho presadiť a, samozrejme, tretia – či bude existovať aj nejaká sankcia. Je to dosť komplikovaný proces a dohodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť, lebo to nemáme tak rozdiskutované. A asi ani nebudeme mať nikdy, lebo sa v tom nevyznáme. Zákon musí napísať niekto odborne. My o tom jednoducho rozprávame.“
Miroslav Kern
Ako to je v Európe
Niektoré krajiny Európy nemajú žiadne kvóty na domácu tvorbu. Tie, ktoré áno, využívajú rozličné modely.
Dánsko- Minimálne 30 percent škandinávskej hudby.
- Vysielanie hudby musí obsahovať najmenej 40 percent francúzskych piesní, 20 percent z nej musí byť nová tvorba.
- Kvóta na vysielanie holandskej hudby vo verejnoprávnom rozhlase v čase medzi siedmou hodinou ráno a večer je 35 percent. Súkromné médiá majú povinnosť vysielať minimálne 10 percent.
- Domáce diela tvoria minimálne 20 percent z denného programu a minimálne polovica z nich musí ísť medzi 16.00 a 22.00.
- Súkromné rádiá musia hrať 30 percent domácej tvorby.
- Pri predkladaní žiadosti o licenciu je podmienkou minimálne 15 percent domácej produkcie.
- Neexistujú žiadne kvóty. Štatistiky vydavateľov hovoria o 10 percentách.
- Národná vysielacia spoločnosť je povinná vysielať najmenej 25 percent pôvodných programov v dvoch úradných jazykoch.
- Tretina hudby, ktorú vysielajú rádiá aj televízie, musí byť v poľskom jazyku.
- 40 percent pre domácich.
- Komerčné rádiá musia vysielať polovicu programov v katalánčine.
Oliver Rehák
Hudoboníci: Zákon nič nevyrieši
Slovenských osobností sme sa pýtali, či súhlasia s tým, že rádiá budú musieť hrať 30 percent slovenskej hudby?
Marián Varga, hudobník
Myslím, že je absolútne legitímna požiadavka, aby slovenské rádiá vysielali aj slovenskú hudbu. Táto požiadavka by stála za zamyslenie, keby sme to požadovali od médií na Madagaskare.
Andrej Šeban, hudobník
Mám z toho zmiešané pocity, zákon nič nerieši. Skončí sa to tak, že rádiá niekedy v noci niečo pustia a bude vybavené.
Katarína Knechtová, speváčka
Súhlasím a rozhodne som za. Myslím, že máme byť na čo hrdí a podporovať slovenskú tvorbu. Tento systém funguje aj v iných krajinách.
Vec, rapper
Treba vymyslieť iný spôsob ako prikazovanie. Hlavne treba nastaviť ľudí, aby chceli počúvať domácu hudbu, rádiá ju potom budú hrať častejšie samy od seba.
Lucia Piussi, Živé kvety
Som proti tomu, pripadá mi zvrátené také niečo nariaďovať zákonom. Je to podobné, ako keď sa vymýšľajú rôzne kvóty pre zastúpenie žien vo funk-ciách. Aj tak z toho budú ťažiť tí, ktorí už teraz ovládajú mediálny priestor.
