Úradníci už skúsili do zákona dostať napríklad aj pokuty za zneužitie infozákona.
BRATISLAVA. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je pod tlakom. Samosprávy tvrdia, že ho ľudia zneužívajú. Ministerstvo spravodlivosti to chce riešiť v novele, ktorú pripravuje tento rok.
Právo na informácie „je ľahko zneužiteľné na šikanovanie orgánov verejnej správy“, tvrdí hovorkyňa Združenia miest a obcí Marta Bujňáková. Proti zneužívaniu zákona sa ozvali aj viaceré bratislavské mestské časti.
Problém so žiadosťami o informácie má aj ministerstvo spravodlivosti. „Žiadateľ, ktorý je odsúdený a je vo výkone trestu odňatia slobody, žiadal o sprístupnenie svojich vlastných infožiadostí, ktoré podal v rokoch 2000 až 2012,“ napísal Kubík. Žiadosti tiež označili za šikanózne.
„Infozákon bude opäť vystavený silným lobistickým tlakom, a preto by sa mal minister Tomáš Borec zaručiť, že ak poslanci v parlamente presadia negatívne zmeny, novelu stiahne,“ apeluje právnik Peter Wilfling zo združenia Via Iuris.
Záujmy, ktoré stoja za novelou, chcú záruky celkom odlišné. Koho želaniu bude pán Borec viac načúvať? pýta sa Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Funguje trinásť rokov
Infozákon
platí od januára 2001; štátne orgány a samosprávy podľa neho musia sprístupniť informácie v duchu hesla Čo nie je tajné je verejné; Ficova vláda má v programe zlepšenie pri zachovaní súčasného štandardu.
Za akých okolností prebehla podozrivá súťaž? Prečo prokurátor zastavil trestné stíhanie? Aké odmeny dostali úradníci? Ako mesto naložilo so sťažnosťami obyvateľov?
Podobné otázky od verejnosti dostávajú úrady, štátne firmy, samosprávy, polícia či súdy už trinásť rokov. A takmer rovnako dlho sa niektoré z nich snažia zosekať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý im prikázal na otázky odpovedať.
Čoskoro sa bude ich výhradami zaoberať aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer). Vláda mu v novembri uložila, aby pripravil novelu infozákona, ktorá by riešila „problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe“. Ministerstvo na nej podľa hovorcu Pavla Kubíka už pracuje a predložiť ju chce do konca roka.
Na novelu sa vrhnú
Právnik Peter Wilfling zo združenia Via Iuris upozorňuje ministra, že aj táto novela bude, podobne ako všetky doteraz, vystavená silným tlakom na oslabenie zákona.
Záujem zmeniť zákon už ohlásili niektoré organizácie a úrady.
„Právo na slobodný prístup k informáciám je v spoločnosti interpretované značne široko a je ľahko zneužiteľné na šikanovanie orgánov verenej správy, či dokonca na ich dočasné znefunkčnenie,“ tvrdí napríklad hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Marta Bujňáková.
O zneužívaní hovoria napríklad v bratislavskom Starom Meste. „Občan, ktorý má s úradom konflikt v stavebnej veci, nás v priebehu troch mesiacov zavalil 140 žiadosťami, ktoré nemali nič spoločné s filozofiou, pre ktorú bol infozákon prijatý,“ hovorí prednosta úradu Kamil Homoľa (SDKÚ).
„Rozhodli sme sa ísť cestou, že si nenecháme terorizovať úrad a pokúsili sme sa o precedens,“ hovorí Homoľa. Radnica žiadosti zamietla, lebo „intenzitu podaní možno považovať za šikanózny výkon práva, ktorému nenáleží právna ochrana“.
Podobný žiadateľ sa už roky obracia aj na ministerstvo spravodlivosti. Žiadosti od väzňa, ktorý žiada svoje vlastné infožiadosti, označili tiež za šikanózne. Ak sa odvolá, bude to ministerstvo musieť dokazovať na súde.
Ministerstvo potvrdilo, že pri príprave novely sa mieni zaoberať aj týmto problémom, no riešenie zatiaľ iba hľadá.
Wilfling varuje pred definovaním šikanóznych žiadostí priamo v zákone. „Informácia, ktorá sa v jednom prípade zdá bezvýznamná, môže byť v inom prípade kľúčová,“ myslí si. Posudzovanie podľa neho nemožno nechať ani na úrady, pretože by to mohlo viesť k svojvôli úradníkov, ktorí by mohli takmer každú nepohodlnú žiadosť označiť za šikanóznu.
Pred zmenou zákona by mal podľa právnika štát najskôr zistiť, ako takéto žiadosti úrady zaťažujú a koľko ich je.
Ministerstvo považuje obavy za neopodstatnené. „Záväzok zachovať súčasný štandard práva na informácie je obsiahnutý aj v programovom vyhlásení vlády,“ napísal Kubík.
Vynaliezaví úradníci
Zákon presadil ešte v roku 2000 Ján Langoš. Novelizovali ho odvtedy jedenásťkrát a takmer vždy musel odolávať náporu kritikov. Pri poslednom pokuse o väčšiu novelizáciu spred roka a pol prišlo k zákonu 481 pripomienok, z toho 145 zásadných.
Hoci novela mala vtedy pôvodne riešiť najmä nezrovnalosti z praxe, úradníci posielali aj také pripomienky, ako napríklad pokuta 1650 eur pre občana, ktorý podľa nich infozákon zneužije.
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ návrh radšej stiahla a predložila iba malú novelu, ktorá riešila čiastkový problém.
Samosprávy sa sťažujú
Infozákon podľa úradníkov zneužívajú študenti, podnikatelia aj poslanci.
BRATISLAVA. Bratislavské samosprávy sa sťažujú, že infozákon zneužívajú študenti, ktorí potrebujú štatistické údaje, či podnikatelia, ktorí sa pýtajú na cenové ponuky.
Denisa Paulenová z Miestneho úradu Petržalka hovorí, že mnohí si mohli nájsť odpoveď na internete, v nariadení, v zákonoch či sadzobníkoch. „Išlo napríklad o personálne obsadenie úradu, sadzbu dane za psa, výšku správnych poplatkov.“ Úrad dostal aj žiadosť o zoznam všetkých stavebných konaní a informáciu, v akom štádiu sú.
Študenti sa petržalského úradu pýtali aj na spôsoby využívania obnoviteľných zdrojov energie. „Pošlú siahodlhý zoznam otázok, z ktorých sa dá ľahko rozoznať, že ide o prácu do školy,“ tvrdí hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová.
Podnikatelia sa pýtali aj na počet bezdotykových autoumyvární, na voľné miesta pre súkromné školy, na to, ako sa formuluje znalecký posudok. „Pravidelne sa objavujú žiadosti, ktoré súvisia skôr s obchodnými aktivitami žiadateľa než so záujmom o informácie zo samosprávy,“ povedal hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.
Otázky posielajú aj miestni poslanci. Petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová sa pýta, či to skôr nesvedčí o tom, že nevedia, ako vykonávať svoj mandát.
(tasr, khu)
Beata
Balogová
