DAGMAR BABČANOVÁ pôsobila vo Vatikáne ako slovenská veľvyslankyňa v rokoch 2002 až 2007. Pápežov odchod pokladá za prejav sebareflexie.
O čo podľa vás ide v rezignácii pápeža?
„Pre mňa je to veľkodušné gesto pokorného človeka vysokého intelektu s veľkou dávkou sebareflexie.“
Keď zverejnil svoje rozhodnutie, viacerí jeho veľmi blízki spolupracovníci hovorili, že to bolo prekvapenie aj pre nich.
„Myslím, že je to naozaj tak, že zohľadnil svoje ľudské schopnosti, napríklad zdravotný stav. Určite mali naň vplyv aj miestne pomery a mnohé ďalšie okolnosti. Aj odstúpenie môže byť Božia vôľa. Ak cítil, že nemôže pokračovať ďalej, tak sa rozhodol odovzdať úlohu niekomu inému. No určite to bolo jeho slobodné rozhodnutie.“
Už keď bol Benedikt XVI. zvolený za pápeža, bol v pomerne pokročilom veku. Počítalo sa s tým, že jeho úrad bude patriť skôr medzi tie kratšie?
„To bola kontinuálna výmena. Benedikt XVI. pokračoval v tom, čo Ján Pavol II. začal. Odlišnosti boli skôr vo vonkajšom prejave. Ján Pavol II. bol herec, vedel dobre komunikovať s médiami. V tomto bol Benedikt utiahnutejší. Ale bol to rozhodný človek, koniec koncov, bol prefektom Kongregácie pre náuku cirkvi, čiže bol často konfrontovaný s dilemami a musel dávať jasné odpovede.“
Poznali ste ho osobne?
„Stretla som sa s ním ešte keď bol prefektom Kongregácie pre náuky viery, mali sme hodinový rozhovor. Je to človek vysokého intelektu a veľmi dobre poznal slovenskú realitu. Bolo sympatické, že veľmi veľa načúval. Bolo zrejmé, že jeho inteligenčné schopnosti a rozhľad sú vysoko nadpriemerné, ale správal sa veľmi pokorne.“
Prečo si myslíte, že poznal slovenskú realitu?
„Po páde komunizmu sa v Bratislave stretol s niekoľkými vtedajšími politikmi, diskutovali o zmene potratového zákona. Niektorí politici zápasili s dilemou, či môžu podporiť nový zákon o potratoch, ktorý by nebol taký benevolentný ako ten z komunizmu, ale predsa len by to bol zákon, ktorý by potraty umožňoval. Neskôr nám hovoril, že o tomto diskutoval aj s pápežom Jánom Pavlom II. a aj preto sa tento problém neskôr objavil v jeho encyklike Evanjelium života.“
Čím bol charakteristický jeho pontifikát?
„Dal by sa charakterizovať ako vysoko inteligentný konzervativizmus. To však neznamená, že by sa nezaoberal reálnymi problémami. K mnohým otázkam dokázal pristúpiť razantnejšie, ako to bolo predtým. Bolo to vidno už od začiatku, keď po svojom nástupe postupne zrealizoval niekoľko závažných zmien dovnútra cirkvi. Mnohí hovoria, že v tom období nekonal alebo že konal málo. No keď sa na to pozriete podrobne, zistíte, že mnohé pravidlá sprísnil a kládol veľký dôraz na to, aby sa problémové veci riešili. Napríklad som veľmi pozorne sledovala kauzu Legionárov Kristových (zneužívanie mladistvých – pozn.red.), keď ešte ako kardinál ustanovil komisiu na prešetrovanie týchto vecí. On tie veci nezametal pod koberec.“
V mnohých prípadoch sa konalo po veľmi dlhom čase. Nemohol sa k tomu postaviť aktívnejšie?
„Postavil sa k tomu veľmi realisticky. Zoznam odvolaní, ktoré v tomto smere urobil, je veľmi dlhý. V tom bola jeho schopnosť zasahovať do vecí po svojom nástupe intenzívna.“
Z jeho tvorby je zrejmé, že veľa času venoval akademickým otázkam a štúdiu. Je možné skĺbiť aktívny akademický záujem s reálnym operatívnym výkonom takej inštitúcie, ako je katolícka cirkev? Dá sa robiť oboje naplno, zvlášť vo vysokom veku? Neprešiel manažment do iných rúk?
„Nemyslím si. Keď čítam jeho vyhlásenie o odstúpení, tak som si všimla zmienku o dlhej meditácii, po ktorej sa rozhodol pristúpiť k ohlásenému kroku. Takto podobne koncipoval aj list zaslaný po odvolaní arcibiskupa Bezáka. To ma presvedčilo, že závažné rozhodnutia robil on, že nebol len tvárou, ktorá nevedela, čo sa deje, ako sa možno domnievate. Mnohí si myslia, že to administratívne nezvládal a bol pod vplyvom nejakej loby alebo že s ním manipulovali, ale tak to nie je. Určite sa vedel slobodne rozhodnúť a tak to aj robil. V jeho vyhlásení cítim aj dôraz na to, že logika cirkvi je iná ako logika svetských inštitúcií, keď vyhlásil, že odovzdáva cirkev do rúk najvyššieho pastiera.“
Benedikt XVI. veľa hovoril o návrate ku koreňom, začal viac komunikovať s konzervatívnym prúdom, zintenzívnil dialóg s tými, ktorí po druhom vatikánskom koncile katolícku cirkev opustili.
„Preto som ho nazvala intelektuálnym konzervatívcom. Ten prístup, ktorý ste opísali, to bolo gro jeho pontifikátu.“
Aké prúdy prevažujú medzi kardinálmi, ktorí budú voliť nového pápeža?
„Určite si vyberal ľudí, ktorí sa stotožňovali s jeho víziou. Neviem špekulovať o tom, aký prúd teraz preváži. Som si istá, že do toho zasahujú aj iné vplyvy ako len ľudské. Aj pri voľbe Ratzingera boli rôzne názory a vízie. Určite nie som z tých, čo hovoria, že vedia, ako by to malo byť, ako by to malo dopadnúť. Aj vtedy sa veľa špekulovalo o pápežovi z Afriky či Latinskej Ameriky. No nestalo sa. Myslím si, že by cirkev potrebovala pápeža z Európy.“
Čo bude s emeritným pápežom?
„Dočítala som sa, že sa chystá venovať písaniu, že v tomto smere má ešte plány. V tomto smere jeho misia určite nie je ukončená. Určite to nebude dvojpápežstvo a nebude zasahovať do reálneho výkonu pápeža. Tu problém určite nevznikne.“

Beata
Balogová
