Parlament by mal dnes zvoliť nového šéfa Ústavu pamäti národa. Smer sľubuje hlasy Ondrejovi Krajňákovi.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. „Nech bude zvolený hociktorý z kandidátov, budem spokojný,“ povedal v utorok predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský po vypočutí kandidátov na šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka a Mariána Gulu.
„Jánovi Langošovi som vďačný za osobný príklad a statočnosť. Chcem poďakovať aj Ivanovi Petranskému za húževnatosť a záchranu ÚPN,“ povedal Krajňák. Na mysli mal obdobie, keď SNS chcela ÚPN zrušiť.
Tvrdí, že bude vždy stáť na strane prenasledovaných. Zopakoval svoje vyjadrenie o prezidentovi slovenského štátu Jozefovi Tisovi, ktorý podľa neho nesie zodpovednosť za deportácie Židov.
„Považujem za legitímne, aby sme si symboly našich dejín ctili a vážili. Tak ako v iných európskych mestách je dôležité, aby sme na ich inštaláciu našli dôstojné priestory. Nádvorie Bratislavského hradu takým je,“ povedal pre aktualne.sk o soche Svätopluka, ktorú dal osadiť Smer. „Nie som umelec, aby som sa vyjadril k stvárneniu samotnej sochy.“
Kritický postoj k slovenskému štátu a soche Svätopluka bol dôvodom, prečo Smer stiahol svojho pôvodného kandidáta Juraja Kalinu. Postavili sa proti nemu minister kultúry Marek Maďarič či žilinský župan Juraj Blanár.
Či opozícia podporí Krajňáka, alebo Gulu, ktorý je kandidátom Ľudovej platformy (SDKÚ–KDH–Most Híd), v utorok poslanci nevedeli povedať.
Krajňák pracuje v ústave od roku 2004, vedie projekt Oral history. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková očakáva, že ho poslanci za šéfa správnej rady ÚPN zvolia.
Krajňák: Nezávislá pozícia šéfa ÚPN môže pomôcť oživiť dialóg
ÚPN podľa Gulu ešte nesplnil svoju počiatočnú úlohu, a to neprevzal všetky materiálny do svojho archívu.
BRATISLAVA. Nezávislá pozícia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) ako nehistorika môže byť podľa kandidáta Smeru na post šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka tou najlepšou príležitosťou oživenia dialógu medzi názorovými prúdmi historickej obce, či už vo vnútri ÚPN, alebo navonok.
Krajňák, ktorý pôsobí v ÚPN od roku 2004 ako dokumentarista, poslancom na parlamentnom výbore pre ľudské práva dnes povedal, že poslanie ÚPN zďaleka nie je iba záležitosťou historikov.
„Domnievam sa, že zločiny proti ľudskosti nestačí iba dokazovať. Rovnako je potrebné tieto zločiny verejnosti neustále pripomínať. Lebo ako sa vraví, národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať. A to je práca aj pre sociológov, psychológov, pedagógov, učiteľov, vychovávateľov a žurnalistov,“ uviedol.
Tri piliere
Budúcnosť ÚPN chce Krajňák postaviť na troch pilieroch. Tým prvým je archív ÚPN. Dokumenty po bývalej ŠtB, ktoré ústav vlastní a uchováva, sú podľa neho bankou príbehov a životných osudov, ktoré môžu byť tou najlepšou inšpiráciou pre historikov, bádateľov, tvorcov alebo žurnalistov.
Druhým pilierom má byť výskum, do ktorého zapadá evidovanie a dokumentácia zločinov v období neslobody.
„V ÚPN, ani v žiadnej inej historickej inštitúcii na Slovensku, sa posiaľ nik systematicky nevenoval výskumu zavlečených slovenských občanov do sovietskych pracovných táborov (gulagov) a rómskeho holokaustu. Mojou dlhodobou túžbou je tiež zaoberať sa osudmi prenasledovaných slovenských občanov v zahraničí – v Maďarsku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku alebo v Srbsku vo Vojvodine,“ zdôraznil.
Tretím a najdôležitejším pilierom má byť podľa Krajňáka tzv. živá pamäť. „Je to fenomén v ÚPN, ktorý síce existuje v náplni činností viacerých oddelení a referátov, ale neexistuje ako cieľavedomá systematická činnosť. Patria sem nakrúcanie Oral history, výroba audiovizuálnych diel, popularizačné a osvetové aktivity, výročia, výstavy, Festival slobody, diskusné podujatia, exkurzie, zverejňovanie informácií na internetových a intranetových stránkach, prípadne iné aktivity, ktoré súvisia s prenasledovaním našich občanov v období neslobody,“ konštatoval. Festival slobody chce rozšíriť aj do regiónov.
Za dôležité považuje Krajňák aj intenzívnu spoluprácu s Generálnou prokuratúrou SR a podávanie trestných oznámení. „Budem sa zaujímať a medializovať osud už dávno podaných žiadostí, ktoré dlhodobo – a bez výsledku – ležia na generálnej prokuratúre,“ uviedol.
Gula chce skúmať totalitné režimy
Kandidát strán Ľudovej platformy Marián Gula sa stal v roku 1992 členom lustračnej komisie na federálnom ministerstve vnútra a odtiaľ prešiel na ministerstvo spravodlivosti.
V roku 2003 prispel s Jánom Langošom k založeniu ÚPN. „ÚPN je jedinečná inštitúcia, ktorú nemôže žiadna iná nahradiť. ÚPN by mal mať tri stĺpy,“ povedal. V prvom rade sú to výskumné úlohy, druhým je pedagogicko-osvetový.
„Mal by najmä mladým priblížiť totalitné systémy. Mladí dnes nevedia, čo myslíme pod totalitným systémom,“ uviedol Gula. Nie menšiu povinnosť vidí aj v morálnej oblasti. „Obete totality by mali dostať morálnu satisfakciu. Zabavovanie majetku, obmedzovanie osobnej slobody padali nielen na jedného, ale na celú jeho rodinu,“ konštatoval s tým, že aby ústav mohol tieto činnosti vykonávať musí poznať ako fungovali totalitné systémy.
Preto chce, aby ÚPN hlbšie skúmal príčiny vzniku totalitných režimov. Spracovával by komparatívne štúdie s demokraciou, aby bolo jasné, aký je rozdiel medzi týmito systémami.
ÚPN podľa Gulu ešte nesplnil svoju počiatočnú úlohu, a to neprevzal všetky materiálny do svojho archívu. „Sú materiály, ktoré patria do ÚPN, ale sú v iných archívoch. Sú prevažne v Českej republike. Jedna z úloh je, aby sme sa dostali aspoň k ich kópiám,“ povedal.
SITA
