Dôležitou úlohou prezidenta je podľa Kováča nielen reprezentovať, ale pokúsiť sa aj o zjednocovanie spoločnosti.
BRATISLAVA. Pôvodným kandidátom HZDS na prvého prezidenta novodobej Slovenskej republiky nebol Michal Kováč, ale jeho menovec Roman Kováč, ktorý však v prvej voľbe nezískal dostatok hlasov.
"Pre mňa to znamenalo istú šancu, lebo do druhej voľby som už, vzhľadom na riešenie, ktoré prijala Republiková rada HZDS, mohol ísť," spomína Kováč na voľbu prezidenta, ktorá sa uskutočnila pred dvadsiatimi rokmi, 15. februára 1993.
Hlasy nedostal ani Ftáčnik
"Bolo to určité napätie. Po prvé, či sa dostanem na rad ako kandidát, lebo kandidátom HZDS číslo jeden bol Roman Kováč. Ak by bola prvá voľba prebehla v poriadku, ja už by som do druhej nešiel," dodáva exprezident.
"Do druhej voľby som už mohol ísť aj ja. Vďaka tomu som sa stal prezidentom," konštatuje Michal Kováč.
Prezidenta vtedy volil parlament trojpätinovou väčšinou poslancov. Kandidáta mohol navrhnúť ktokoľvek zo zákonodarcov.
Ak v prvom kole voľby nebol nikto zvolený, v druhom kole vyberal parlament z dvoch najúspešnejších kandidátov z prvého kola.
Kvórum na zvolenie sa však v druhom kole voľby neznižovalo, stále bolo potrebné získať aspoň 90 poslaneckých hlasov.
V prvej voľbe sa do druhého kola prepracoval Roman Kováč (HZDS) a Milan Ftáčnik (SDĽ), napokon však ani jeden nezískal potrebný počet hlasov.
Uspokojenie, aj zodpovednosť
Bola vyhlásená nová voľba, do ktorej HZDS nominovalo Michala Kováča. Keďže získal okrem HZDS aj podporu SNS a SDĽ, napokon sa so ziskom 106 hlasov stal prvým prezidentom novodobej Slovenskej republiky.
"Cítil som v prvom rade veľkú zodpovednosť," spomína po rokoch Michal Kováč.
"Bál som sa toho, že to nezvládnem. To je veľká medzinárodná zodpovednosť. Pocit uspokojenia bola jedna vec, druhá uvedomenie si zodpovednosti," dodáva.
Podľa Kováča však bolo nesmierne dôležité, že vznikla samostatná Slovenská republika, čím sa zavŕšil dlhoročný proces národnej emancipácie Slovákov. Symbolickou bodkou za týmto procesom bolo zvolenie slovenského prezidenta.
"Mojou súkromnou túžbou bolo mať samostatný štát už od čias, keď som ako pätnásťročný začal uvažovať o politike. Už vtedy som dospel k tomu, prečo by sme aj my nemohli mať samostatný štát, prečo by sme vždy museli byť v štáte s niekým. Takže v tomto smere mi to konvenovalo," komentuje vznik SR a svoje následné zvolenie do funkcie hlavy štátu.
Na otázku, čo je podľa neho najdôležitejšou úlohou prezidenta, Kováč odpovedá: "Dôstojne reprezentovať krajinu, jej režim, a pokiaľ ide o vnútornú politiku, pokúsiť sa o zjednocovanie spoločnosti". "Naša spoločnosť bola vtedy dosť roztrieštená, okolnosti sú známe. Zjednocovanie je dôležitou úlohou, aj dnes s ňou máme problémy," uzatvára Michal Kováč.
