BRATISLAVA. Zorganizovanie Zimných olympijských hier na Slovensku je riziko z ekonomického, ako aj environmentálneho hľadiska.
Vo štvrtok na to upozornili viacerí účastníci verejnej diskusie, ktorú organizoval na pôde Národnej rady poslanec parlamentného výboru pre životné prostredie Mikuláš Huba (OĽaNO).
O olympiáde by mohlo rozhodnúť referendum
"Ak by sa mali zjazdové disciplíny konať ako súčasť spoločných ZOH na Slovensku, tak sa musia nutne uskutočniť na území národných parkov, čo by bola bezprecedentná aktivita v rámci Európy. Vyžadovalo by to drastické opatrenia, buď vo forme zmäkčenia zákona, alebo nebodaj vyňatia týchto území spod jurisdikcie národných parkov," poukázal Huba.
V prípade, že by otázka zorganizovania došla do pokročilejšieho štádia, by podľa neho navyše bolo potrebné zvážiť referendum o tejto otázke, ako sa to chystajú urobiť napríklad v Nórsku.
Richard Ďurana z INESS hovorí o ZOH ako o ekonomickej samovražde. Argumentuje pritom číslami, ktoré vykázali predchádzajúci usporiadatelia.
Len za posledných 50 rokov sa plánovaný rozpočet na ZOH v priemere vždy predražil o 324 percent.
Pri predpokladaných výdavkoch Slovenska na úrovni zhruba 300 miliónov eur, by tak štát nakoniec mohol pri tomto trende zaplatiť za olympiádu asi miliardu eur.
Otázna je podľa ekonóma aj predstava o prilákaní turistov a návratnosti vložených finančných prostriedkov. Pripomína, že pri majstrovstvách sveta v hokeji na Slovensku tvorili zisky Bratislavy z turnaja zhruba 10,7 milióna eur, pričom len na rekonštrukciu zimného štadióna išlo z rozpočtu asi 96 miliónov eur.
"Olympijské hry sú len krátkodobým posilnením pocitu národnej hrdosti, ktorý si môžu dovoliť len veľmi bohaté alebo nezodpovedné krajiny," podotkol Ďurana.
Ján Filc o olympiáde v Tatrách:
Vo Vancouveri je dnes trojnásobné parkovné preto, lebo mestská kasa je prázdna a peniaze musia naháňať aj takýmto spôsobom.
Enviroezort sa diskusie nezúčastnil
Zorganizovanie olympijských hier naopak obhajuje Jakub Vojtek, starosta Demänovskej Doliny, s ktorou sa pri tomto projekte ráta.
Obec podľa neho je pripravená takéto podujatie hostiť, dodnes ju však nikto v súvislosti s touto témou oficiálne neoslovil.
Pri zodpovednom prístupe k príprave ZOH by si podľa neho takýto projekt ani nevyžadoval veľké investície. Jediným významnejším problémom, ktorý treba vyriešiť, je dopravná infraštruktúra.
Na mieste podľa jeho slov nie sú ani obavy ochranárov. "Dnes v Demänovskej Doline, okrem centrálnej časti, už nie je čo chrániť. Dve tretiny lesných porastov padli za obeť podkôrnemu hmyzu, ostáva chrániť centrálnu časť a tá je postihnutá infraštruktúrou... Netvrdím, že nie sú tam krásne miesta, ktoré stoja za to, aby boli chránené, ale v dnešnej dobe sa treba sústrediť už skôr na maloplošné chránené územia," priblížil Vojtek.
Na diskusii sa mali pôvodne podľa Hubu zúčastniť aj predstavitelia rezortu životného prostredia, ktorí však nakoniec svoju účasť odmietli.
"Diskusiu na túto tému považuje minister životného prostredia Peter Žiga (Smer) momentálne za predčasnú," uviedol tlačový odbor envirorezortu.
Slovenská vláda uvažuje o možnosti zapojiť sa do súťaže o zorganizovanie ZOH v roku 2022.
Celkové náklady na tento projekt sa predbežne odhadujú na 1,5 až dve miliardy eur. Podiel Slovenska na tejto sume by však mal byť menší ako čiastka, ktorú zaplatí Poľsko.
