Ľahšie je chuligána chytiť a strčiť do detského domova, ako sa mu venovať v jeho rodine, vraví odborníčka.
BRATISLAVA. Končia základnú školu, bijú spolužiakov, kradnú, fetujú. Posledné roky čoraz častejšie zapĺňajú detské domovy problémoví tínedžeri, ktorí majú rodičov. Tí si s nimi nevedia poradiť a pomôcť nedokážu ani sociálni pracovníci.
Len za posledný rok sa zvýšil počet detí umiestnených do detských domovov o vyše jedenásť percent. Najviac rástla skupina mladistvých. Trend potvrdzujú údaje ústredia práce a rodiny aj vyjadrenia odborníkov.
Problémoví tínedžeri
Fakty
Deti v domove
V roku 2009 bolo do domovov umiestnených 1240, v roku 2012 to bolo už 1782 detí,
Štatistiky za roky 2010 a 2011 ukazujú, že pribudlo záškolákov a detí s trestnou činnosťou,
Najviac detí v domovoch má jedenásť až pätnásť rokov.
„Je desaťčlenná rodina, otec je kuchár, mama má základnú školu a rodí,“ približuje modelový prípad rizikovej rodiny z Bratislavy Ida Želinská, bývalá šéfka úradu práce v Bratislave.
„Občas niekde bývajú, ale prenajať byt je pre túto rodinu problematické. Matka občas býva v krízových centrách, ale stretávajú sa a stále sa nejako rozrastajú.“
Dve deti – bratia, osem a desaťročný, lúpežne prepadli dílera drog. „Na základe toho bol daný návrh na detský domov,“ spomína udalosť spred približne dvoch rokov.
Najpočetnejšiu skupinu detí, ktoré prišli do detských domov, tvoria podľa údajov ústredia práce a rodiny mladiství od sedem do pätnásť rokov.
„Počet detí, ktoré nemôžu byť s rodičmi, lebo sa o ne rodičia nemôžu, nevedia alebo nechcú starať, sa mi zdá konštantný,“ vraví Želinská.
Stúpa podľa nej počet detí, ktoré sú problematické. Potvrdzujú to aj štatistiky ústredia.
Po zanedbávaní a opustení dieťaťa sú podľa nich najčastejšími dôvodmi umiestnenia dieťaťa do detského domova záškoláctvo a trestná činnosť detí. Za roky 2010 aj 2011 pribúdalo detí, ktoré do školy nechodili a dostávali sa za hranicu zákona.
S náporom nezvládnuteľných starších detí má skúsenosť aj šéf reedukačného domova v Sološnici v okrese Malacky Vladimír Buba. Ich počet sa z roka na rok zvyšuje.
Ich reedukačný domov kontaktujú nielen rodičia, ale aj detské domovy, ktoré si nevedia dať rady s chovancami. Reedukačný domov ich prijíma zvyčajne na tri mesiace. Najčastejšie sú to siedmaci, ôsmaci a deviataci.
Zlyháva práca s rodinami
Želinská si to vysvetľuje tým, že sociálna práca aj ochrana štátu rezignovali na preventívne činnosti a problémové rodiny nedostávajú pravidelnú a účinnú pomoc.
„Ľahšie je chuligána chytiť a strčiť do detského domova,“ opisuje prax u nás.
Sociálni pracovníci sú otrokmi formalít
Viac času než v teréne strávia sociálni pracovníci papierovaním.
BRATISLAVA. Za štát sa venuje sociálnej práci 557 ľudí. Na každého vychádza asi 250 rodín, na jednu im v prepočte nezostáva ani deň.
Ešte väčší problém ako počet sociálnych pracovníkov je podľa mediátorky Idy Želinskej zle nastavený systém ich práce, ktorý ide najmä po formálnej stránke problému. Zbytočne veľa času strávia na súdoch, kde asistujú pri záležitostiach, ako je rozhodnutie o výške výživného.
Agendu podľa odborníčky nemajú rozdelenú podľa toho, či niekto robí týrané deti, alebo štvrtí, ktorým by sa venovali. Ich agenda sa riadi začiatočnými písmenami priezvisk klientov.
Prieskum ombudsmanky Jany Dubovcovej medzi sociálnymi pracovníkmi ukázal, že najviac im prekáža množstvo spisov a administratívy. Naopak, viac času chcú tráviť s klientmi. Preventívne opatrenia na predchádzanie krízam v rodinách prioritne využíva len 55 percent z nich.
Minister práce Ján Richter (Smer) tento týždeň oznámil, že chce prijať 92 sociálnych pracovníkov. Postarať sa majú hlavne o umiestňovanie a udržanie detí v ich biologických rodinách.
