Boli to vždy najznámejšie, všadeprítomné obrazy, ktoré vídavame od detstva do smrti. Pozerali sa na ne naši pradedovia v dobách monarchie, keď portréty cisára pána znečisťovali muchy.
Pozerali sme sa na ne v dobách totality, keď na nich kašľali takmer všetci. A máme ich pred sebou dodnes. Česi a Slováci sú národy, ktoré si zo zvyku vešajú svoje hlavy štátu na steny.
„Pred prvým kolom prezidentských volieb sme vyhotovili portréty všetkých kandidátov, aby sme boli pripravení na chvíľu, keď budú známe výsledky,“ opisuje začiatky tohoročnej českej portrétnej anabázy Petr Mlch, šéfredaktor fotobanky Českej tlačovej kancelárie.
„Presne povedané, portrétov kandidátov, ktoré sme zhotovili, bolo desať, pretože Karel Schwarzenberg sa vyfotiť nenechal. Je známy tým, že sa nerád fotí. Portréty sprevádzajúce kampaň robili Tomki Němec a Ivan Pinkava.
Zeman: tvrdý alebo suchý?Československá tlačová kancelária, mimochodom, fungujúca v rôznych obmenách od roku 1918, bola vždy tou, ktorá oficiálne portréty prezidentov vyhotovovala. I tentoraz teda pred začatím rozhodujúceho kola voľby českého prezidenta kontaktovala štáby Miloša Zemana a Karla Schwarzenberga, aby sa dohodli, že po oznámení výsledkov zhotoví ČTK oficiálny portrét. Ten sa potom predáva prostredníctvom distribučnej spoločnosti SEVT.
Koľko stojí Zeman
Už dnes, hoci je vybavovanie v behu, môžeme na úvodnej stránke českej spoločnosti SEVT nájsť pod výraznou visačkou Novinka prezidentský portrét Miloša Zemana.
Bude k dispozícii bez rámu za 39 českých korún a s rámom za 510 korún.
Na porovnanie, portrét Václava Klausa stojí 30 korún a Jana Amosa Komenského, o ktorého je práve teraz veľký záujem, 59 korún.
Dopadlo to však inak. Štáb víťaza volieb Miloša Zemana sa rozhodol osloviť fotografa Herberta Slavíka a vznikol portrét, ktorý si ľudia na sociálnych sieťach vzápätí pomenovali ako „krysa“, údajne pre gesto Zemanových rúk. V znakovej reči toto gesto vyjadruje pojem tvrdý alebo suchý.
„Dlhodobo fotím tváre Českej republiky, fotografoval som Václava Havla i Václava Klausa, takže by som skôr či neskôr chcel fotografovať i ďalšieho českého prezidenta,“ hovorí Herbert Slavík. Havla a Klausa však nefotil na oficiálne portréty. „Keď ma tím Miloša Zemana oslovil, privítal som to. Pretože to bolo rýchle, pripravoval som fotenie ako každé iné, ktoré má viesť k dobrému portrétu. Mal som snahu, aby portrét vyjadroval dôstojnosť a to sa, myslím, podarilo,“ konštatoval Slavík.
„Z desiatok snímok, ktoré som tímu pána Zemana poslal, si vybrali do druhého dňa. Ten jeden potom dostal finálne úpravy a o deň neskôr už bol k dispozícii.“ Okrem oficiálneho portrétu vznikol ešte jeden portrét na známku.
„Po prvý raz v histórii tak teraz ČTK vybavuje licenčnú zmluvu na šírenie prezidentského portrétu s autorom, ktorý nie je z ČTK. A po prvý raz sú na portréte hlavy štátu vidieť ruky,“ komentuje výnimočnosť portrétu budúceho českého prezidenta Petr Mlch.
Medzi spravodajskou fotografiou a oficiálnym portrétom je teda z praktického hľadiska ten rozdiel, že oficiálny portrét sa tlačí vo formáte plagátu A5 s popisom „prezident republiky“ a tento produkt predávajú úradom alebo školám. V ponuke sú dve verzie – zarámovaná a nezarámovaná.
FOTO - zemannahrad.cz
Gottwalda fotil preverený súdruhOficiálny portrét mal každý z československých alebo českých prezidentov. Paradoxne ani zákonom, ani vyhláškou nebolo nikdy nariadené, že prezident musí visieť na stenách úradov a na očiach školopovinných detí. Napriek tomu zvyk z čias cisára pána prerástol v tradíciu, ktorá sa ctí.
Portréty komunistických prezidentov – ak začneme Klementom Gottwaldom, ktorý bol zobrazený vo februári 1948, vyhotovovali vždy dobre preverení fotografi. Vo všetkých prípadoch to boli zamestnanci ČTK, a v tom čase boli uprednostňovaní predovšetkým lojalitou k režimu, schopnosti boli až na druhom mieste.
V prípade Gottwalda z roku 1948 a Antonína Zápotockého z roku 1953 sú autori oficiálnych portrétov neznámi. Pod oficiálnym portrétom Antonína Novotného z roku 1957 nájdeme meno fotografa Jiřího Rubliča. Ten istý autor fotil Leonida Iľjiča Brežneva s Alexandrom Dubčekom vo februári 1968 a bol to znovu Jiří Rublič, kto zachytil známy moment poslanca Viléma Nového v diskusii s Otom Šikom o Janovi Palachovi.
Ďalšieho československého prezidenta Ludvíka Svobodu fotil Alexander Hampl. Fotograf zomrel v roku 1970, Svoboda zotrvával napriek zlému zdravotnému stavu vo funkcii až do roku 1975, keď bol zbavený funkcie zákonom prijatým Federálnym zhromaždením.
Na jeho miesto nastúpil Gustáv Husák, ktorého éra sa skončila v roku 1989. Husákovým fotografom bol Jiří Finda.
Václav Havel sa fotil dutošošovkouOficiálny portrét Václava Havla sa vyhotovil trikrát – raz ako československého a dvakrát ako českého prezidenta. Úplne prvý, asi najslávnejší čiernobiely portrét Václava Havla spravil fotograf Dušan Šimánek. „To bolo veľmi narýchlo, vlastne to nemal byť ani oficiálny portrét. Bolo to 16. decembra 1989 po Václavovom prvom vystúpení v televízii.
Niekoho napadlo, že keď už je nalíčený, mal by ho niekto odfotiť, takže mi zavolali,“ opisuje Šimánek vznik portrétu. „Robil som to veľkoformátovou komorou značky Sinar u mňa v ateliéri na Žižkove. Prišiel Václav a behom pätnástich minút sme to odfotili. Vzniklo celkovo osem snímok a ja som nakoniec vybral jednu. Václavovi sa tak páčila, že z nej nechal urobiť portrét.“
Šimánek hovorí, že sa vtedy dočkal vyčítavého telefonátu z ČTK. „Volali mi, že to robia tradične oni a že takto to nejde. Nikdy sme nepodpísali zmluvu, ale po čase som zistil, že snímku ponúkajú ako svoj oficiálny prezidentský portrét. Je to dvadsaťtri rokov a dodnes som to neriešil.“
V roku 1993, po rozdelení Česko-Slovenska, už portrét českého prezidenta Havla vyhotovil fotograf ČTK Jaroslav Hejzlar. „Fotilo sa to vtedy vo veľmi provizórnom ateliéri s veľmi zastaraným vybavením. Mal som k dispozícii staré zábleskové ateliérové prístroje, veľmi nespoľahlivé. Pretože sa vtedy fotilo na filmy, bola potrebná maximálna presnosť nastavenia a premeranie expozície,“ hovorí Jaroslav Hejzlar.
Na druhý deň prišiel Václav Havel s Olgou Havlovou, ktorej portrét sa pri tej príležitosti tiež zhotovoval, a času bolo málo.
„Fotil som nakoniec len jeden variant prezidentovho portrétu, podľa tradičného zadania pre štátnický portrét, teda s mierne otočenou hlavou. Snímku som zhotovil cez dutošošovku, ktorá obraz zmäkčuje. Pomáhala vyhladiť vrásky, Photoshop, samozrejme, nebol. Vtedy sa retušovalo ešte ručne, štetcom,“ vysvetlil Hejzlar. Posledné slovo pri výbere fotografie mal fotograf spoločne s hlavným fotoeditorom ČTK.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Klaus si fotku vyberal sámVáclav Klaus sa ako prvý prezident nechal vyfotiť priamo spredu, bez mierneho otočenia hlavy vľavo či vpravo. Na rozdiel od Havla si najlepší z vyhotovených záberov vyberal sám.
Po znovuzvolení sa prefotiť nenechal. Existuje teda len jeden oficiálny portrét prezidenta Václava Klausa, na ktorý sa Česi pozerajú dodnes a budú sa naň pozerať ešte pár dní. V roku 2003 ho vyhotovili spoločne dvaja fotografi ČTK – Michal Krumphanzl a Stanislav Zbyněk.
„Mali sme na to mať trištvrte hodiny, ale nakoniec sa pán Klaus zdržal u riaditeľa a my sme na to mali sotva dvadsať minút, čo bol šibeničný termín. Potom si Václav Klaus pomerne dlho vyberal ten pravý portrét. Vyzeralo to, že si vyberá celý Hrad,“ hovorí Stanislav Zbyněk.
Z Hradu žiadali stále nové a nové fotky. „I tie, ktoré sme nezaradili ani do širšieho výberu. Nakoniec sa vybrala fotka, ktorá podľa mňa nebola tá najlepšia. Napriek nášmu odporučeniu. Boli sme z toho rozčarovaní,“ hovorí Zbyněk.
Gašparovič chcel štandard„Neviem si predstaviť, že by som portrét, aký si dal urobiť Miloš Zeman, videl visieť niekde v škole alebo na ambasáde, patrí skôr do nejakej brožúrky,“ hovorí o kontroverznej fotografii budúceho českého prezidenta fotograf Tlačovej agentúry SR Pavel Neubauer.
Štátnik má podľa neho pôsobiť suverénne, gesto, ktoré Zeman urobil, naňho pôsobí skôr prosebne. Pripomína, že oficiálne fotky, ktoré videl v zahraničí, boli tiež len s vlajkou alebo na nejakou neutrálnom pozadí.
Neubauer je autorom oficiálneho portrétu prezidenta Michala Kováča aj súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča. Dostal presné zadanie a snažil sa ho naplniť.
„Umelecké fotografie si môže robiť hocikto hocikde, ale pre oficiálny portrét prezidenta sme zvolili štandardný postup. Vznikla tak snímka, ktorá sa používa už deväť rokov, nemáme s ňou problémy,“ tvrdí hovorca prezidenta Marek Trubač.
Kancelária prezidenta Gašparoviča napriek tomu s výberom fotografie dlho váhala a obraz bol k dispozícii až niekoľko týždňov po jeho uvedení do funkcie.
Od roku 2007 z nich TASR predala 560 kusov, mnohí mali fotografie už z predchádzajúceho Gašparovičovho funkčného obdobia.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Schuster bol u fotografky celebrít„Tradície sú na to, aby sa niekedy aj porušovali. Možno práve preto sa ľudia zahľadia na fotografiu o niečo dlhšie,“ hovorí o Zemanovom portréte, ktorý apriori neodsudzuje, fotografka Ivona Orešková. Podľa nej je možné, že práve táto fotografia vyšla fotografovi najlepšie.
„Oficiálne fotografie sú o výraze, aby mal daný človek pohľad príjemný pre ľudí,“ dodáva.
Práve Orešková fotila prezidenta Rudolfa Schustera. Na ten deň si pamätá veľmi dobre, pretože bola práve v ôsmom mesiaci tehotenstva, keď do jej ateliéru v Nitre zavítal prezident s celým štábom. „Bolo to jedno z tých náročnejších fotení, ale skôr z pocitu zodpovednosti,“ opisuje.
Aj prezidenta Rudolfa Schustera fotografovali najprv v agentúre. „S výsledkom však nebol spokojný, takže človek z PR agentúry nakoniec odporučil mňa,“ hovorí známa fotografka celebrít.
Odklon od bežného portrétovania štátnikov vysvetľuje aj tým, že pri dlhšom fotení sa veľakrát zmení póza fotografovaného, aby sa stále nerobilo len to isté, prípadne fotograf zoberie väčší celok. Takéto fotografie sú potom použiteľné aj na iné účely.
FOTO ARCHÍV SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Obrazy vladárov v dejináchMaľovanie vladárov bolo kedysi formálne najdôležitejšou zákazkou, akú mohol maliar dostať. Niektorí králi zostali v pamäti len vďaka tomu, že si zvolili za svojho oficiálneho maliara významného umelca.
Hans Holbein mladší sa stal dvorným maliarom anglického Henricha VIII. v roku 1536. Maľoval aj jeho manželky či dvoranov. Podľa jeho maľby sa Henrich rozhodol zobrať si Annu z Clèves za svoju štvrtú ženu. Jej skutočný výzor však Henricha sklamal, a tak sa s ňou prakticky okamžite rozviedol. Holbeinovi potom vyčítali, že jeho portrét bol priveľmi lichotivý.
Diego Velázquez dostal zákazku na prvý kráľovský portrét už vo svojich 25 rokoch. V roku 1623 prišiel do Madridu, aby namaľoval mladého kráľa Filipa IV. Následne ho vymenovali za dvorného maliara španielskeho kráľa a dostal titul pintor del rey.
Gestá či iné symboly použité na oficiálnych obrazoch dodnes vzbudzujú rôzne dohady. Portréty Napoleona Bonaparteho síce maľovalo viac autorov, na mnohých z nich má však povestné gesto – pravá ruka je zasunutá do vesty. Dodnes sa špekuluje, či toto gesto získal pre svoje dlhodobé problémy so žalúdkom alebo chcel vyjadriť svoju náklonnosť k slobodomurárstvu.
Tradícia obrazu vladára vo verejných miestnostiach je prevažne stredoeurópskou záležitosťou. Portréty cisárov stelesňovali štátneho dozorcu, akúsi otcovskú či materskú starostlivosť, ktorá však najčastejšie evokovala aj neslobodu.
„Umelecké“ dielaOficiálne portréty sú symbolmi danej doby, preto priam lákajú umelcov, aby ich použili v rámci ďalších umeleckých diel. Keď výtvarník Ľubomír Ďurček dokumentoval na sérii fotografií snímanie Husákovho portrétu 10. decembra 1989, išlo o symbolické odstraňovanie celého režimu.
Výtvarník Viktor Freššo dal portrét českého prezidenta Václava Havla do svojej inštalácie pre košickú Východoslovenskú galériu s tým, že nad jeho hlavu dokreslil zlatú svätožiaru. Mladá filmárka Martina Slováková zas využila videá prezidenta v rámci svojho širšieho diela nazvaného Slovenský národný remix 2012.
Portrét prezidenta Tisa využil režisér Rastislav Ballek v rámci scény k inscenácii Holokaust, ktorú uviedlo nedávno bratislavské divadlo Aréna. Aj portrét Gustáva Husáka už „hral“ v rôznych divadelných produkciách.
Berlusconi chcel len to najlepšieSlovensko pred dvomi rokmi navštívil aj dvorný portrétista Silvia Berlusconiho a jeho rodiny. V rozhovore pre SME povedal, že k fotografovaniu Berlusconiho sa dostal veľmi jednoducho.
„Zavolala mi jeho PR agentka. O Berlusconim môžete povedať všeličo, ale jedno je isté - je to dobrý obchodník. Prepáčte, ak sa trochu pochválim, ako dobrý obchodník chcel to najlepšie,“ vyjadril sa. Vôbec vraj neváhal, či má ponuku prijať.
„Pociťoval som to ako neskutočnú poctu. Robiť dokumentáciu dôležitých momentov v histórii je podľa mňa samo osebe príbehom. Berlusconi je dôležitý nielen pre Taliansko. Ak by sa dalo vrátiť do dvadsiatych rokov do Nemecka, bol by som rád fotil aj Hitlera. Ak by som mohol ísť za Castrom, bol by som viac ako rád,“ dodal.
Autor: Pavlína Wolfová, MF Dnes
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
