BRATISLAVA - Dva dni nesmeli médiá zverejňovať správy, ktoré by mohli politikom pomôcť alebo uškodiť. Dnes o druhej poobede sa spolu so zavretím volebných miestností skončí aj volebné moratórium.
Ústredná volebná komisia včera poslala na ministerstvo kultúry dva podnety pre jeho porušenie. Dopustil sa ho údajne denník Nový Čas zverejnením spravodajského článku v neprospech jednej politickej strany a denník Pravda, keď v stredu zverejnil dva celostranové rozhovory s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom a predsedom Smeru Robertom Ficom.
Šéfredaktor Pravdy Petr Šabata tvrdí, že denník išiel vedome na hranu zákona: „My sme presvedčení, že žiadnu kampaň, čiže prospech niekomu, sme nespravili.“ Podľa Šabatu moratórium nemá žiadny význam. Ak ministerstvo kultúry udelí denníku pokutu, ktorá môže byť päťtisíc až jeden milión korún, bude sa brániť.
Psychologička a členka Tlačovej rady Elena Hradiská si, naopak, myslí, že moratórium význam má, najmä z psychologického hľadiska: „Je to priestor, aby si každý volič v sebe urobil poriadok. V opačnom prípade by prišlo k predbiehaniu sa, kto urobí bodku v ovplyvňovaní.“ Dvojtýždňové stop zverejňovaniu preferencií je však podľa nej zbytočné.
Zákon zakazuje volebnú kampaň v prospech alebo neprospech strany či kandidáta v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sú volebné miestnosti, a v ich okolí. Prieskumy preferencií politických strán sa nemôžu zverejňovať celé dva týždne pred voľbami.
„Je nezmysel nazdávať sa, že niekto bude v takej vyhrotenej situácii, aká je pred voľbami, rešpektovať zákon,“ hovorí o moratóriu expert na ústavné právo Ján Drgonec. Videl ľudí, ako vylepovali plagáty na miestach, kde je to zakázané: „Videl som tam aj mestských policajtov, ktorí buď trpia šeroslepotou, alebo nepoznajú zákony.“ Ústavný súd podľa neho v roku 1999 povedal, že ústava neumožňuje dočasne obmedziť slobodu prejavu, čo sa však počas moratória deje.
Daniel Lipšic z KDH tvrdí, že moratórium nie je v rozpore s ústavou: „Sloboda prejavu nie je absolútna.“ Ústavné súdy iných krajín rozhodli, že moratórium s ňou nie je v rozpore, lebo umožňuje slobodné rozhodnutie.
Minister kultúry Milan Kňažko si myslí, že volebné moratórium treba dodržať. Drastická volebná kampaň môže podľa neho tak ublížiť, že politický partner nemá čas napraviť to. „Ide najmä o podpásové údery posledný deň, tam už nie je šanca.“ Pripúšťa, že systém nie je dokonalý, ale lepší nápad nemá. Iné je, ak člen vlády robí čosi pozoruhodné vo svojej funkcii. „Tam asi netreba byť taký úzkostlivý.“
Imidžmaker HZDS a dnes Smeru Fedor Flašík hovorí, že moratórium je choré: „Keďže nie je vymožiteľnosť práva, nemáte šancu sa nikdy brániť. Ja môžem hocikedy hocikoho osočiť, a ak som šikovný, rozsudok súdu bude o osem-deväť rokov a potom už budú aj tretie voľby.“
Vo vyspelých krajinách sa podľa Flašíka o osočení rozhoduje i do 24 hodín. „Tak sa pred dvomi rokmi Blairovi podarilo zastaviť knihu o sebe, ktorá nebola objektívne napísaná. Súd rozhodol do 24 hodín, že sa nesmie vydať ani distribuovať napriek tomu, že celý náklad bol vytlačený.“
Flašík hovorí, že vždy sa dá vymyslieť na záver kampane nejaký príbeh, ktorý na voliča zaberie. Napríklad, že líder strany dostane infarkt alebo že ho nepustia voliť. Podmienkou je ovládať nejaké médium. „Keby som vedel, tak ten príbeh pol roka vymýšľam a bodku si nechám na záver, ale dnes vám obsah toho príbehu povedať neviem.“
Moratórium neuznáva ani predseda SMK Béla Bugár: „Veľký význam to nemá, aj tu v Šamoríne v noci roznášali letáky proti nám v maďarčine.“ Absolútne je podľa neho zbytočné moratórium v prípade prieskumov.
Diana Dubovská z HZDS zase hovorí, že je dobre, ak sa ľuďom uležia v hlave všetky informácie: „Má to svoj zmysel, aj keď vo svete sú aj iné modely, ktoré fungujú.“ Jej osobne je za kampaňou ľúto: „Ako politička by som určite rada bojovala do posledného dňa.“
Význam moratória vidí aj podpredseda KDH Lipšic. „Či by malo byť jednodňové, alebo dvojdňové, už nie je také podstatné ako to, že existuje krátky úsek, keď môžu občania v pokoji zvážiť, komu dajú svoj hlas. Nevidím však veľký dôvod na dvojtýždňové moratórium na prieskumy.“