Svedkovia už sú mimo Voľba bola napínavá Súd sabotáž nevidel
Exposlanec Mosta vypovedal o Radičovej kóde. Béla Bugár naznačuje, že je to pomsta.
BRATISLAVA. Pri voľbe generálneho prokurátora v máji 2011 som nemohol hlasovať tak, ako som chcel. Vo výpovedi pred prokurátorom to oznámil bývalý poslanec Mosta-Hídu Igor Sidor.
Stojí si za tým aj dnes. „Doteraz sa za to hanbím.“ Možnosť, že vypovedal pod nátlakom, vylučuje.
Strany vtedajšej koalície podľa Sidora poslancom nariadili, ako majú hlasovať, čím mohla byť porušená tajnosť voľby. Prokuratúra to vyšetruje ako podozrenie z trestného činu sabotáže.
Na internete niekto v stredu zverejnil časti výpovedí Sidora, exposlanca KDH Andreja Ďurkovského a Vladimíra Matejičku zo Smeru, ktorý bol pri voľbe skrutátorom.
Generálna prokuratúra sa od zverejnených dokumentov dištancovala. Sidor aj Matejička však ich pravosť potvrdili. S Ďurkovským sa redakcii nepodarilo spojiť.
Škrtal vodorovne
Chronológia
Voľba 17.5. 2011
ide o voľbu, v ktorej v máji 2011 kandidovali Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka,
Čentéš pred hlasovaním odstúpil, zostal iba Trnka,
premiérka Iveta Radičová hrozila, že v prípade zvolenia Trnku podá demisiu,
hlasovalo všetkých 150 poslancov, za Trnku bolo 70,
koalícia mala aj s nezávislými poslancami 79 hlasov,
proti Trnkovi bolo 17, zdržalo sa 29 a 34 bolo neplatných,
po voľbe podal Trnka ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal, že koalícia mala dohodu ako zmariť jeho zvolenie,
Ústav. súd sťažnosť zamietol
Vo výpovedi z októbra 2012 Sidor opisuje, ako šéf poslaneckého klubu Mosta prišiel pred voľbou v máji 2011 a oznámil, ako majú jeho ľudia hlasovať.
„Mali sme hlasovacie lístky zoškrtávať, zdá sa mi, vodorovne. Tým sa mali stať hlasovacie lístky neplatnými, čo sa aj stalo v mojom prípade,“ vypovedal Sidor.
Dodal, že sa podriadil rozhodnutiu, hoci s ním nebol vnútorne stotožnený.
Predsedom poslaneckého klubu Mosta bol aj vtedy jeho súčasný šéf László Solymos. Dohodu, o ktorej vypovedal Sidor, v stredu odmietol.
„Bolo to tajné hlasovanie a každý mohol hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia,“ tvrdí Solymos.
Prečo Sidor vypovedal inak, nevie. Podľa Sidora naopak pravdu nehovorí Solymos. „Chcel by som, aby mi to povedal medzi štyrmi očami.“
Šéf Mosta Béla Bugár naďalej popiera, že by jeho poslanci hlasovali podľa systému, ktorý predseda Smeru Robert Fico vtedy nazval Radičovej kódom.
Poukázal na to, že Sidor pred vlaňajšími voľbami nebol spokojný s miestom na kandidátke a rozhodol sa vystúpiť zo strany.
„Nechcem povedať, že toto je pomsta. Ale prečo nikto iný z poslancov netvrdí to, čo hovorí on?“
Čentéš je čistý a mal by byť vymenovaný, myslí si Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hlavný aktér
Ďurkovského, ktorý musel odísť z KDH, vypočúvali ešte v októbri 2011. Rovnako aj Matejičku.
Ďurkovský vypovedal, že pred hlasovaním si ho zavolal Pavol Hrušovský a oznámil mu, že nesmie byť zvolený Dobroslav Trnka. „A je mojou povinnosťou v tomto zmysle hlasovať.“
Dodal, že každá strana mala vlastný postup, ako zneplatniť hlasovacie lístky.
„Osobne sa domnievam, že hlavným aktérom v tejto veci bol vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík.“ Ten si podľa Ďurkovského svoj lístok fotil mobilom, „čo som mal možnosť vidieť na vlastné oči“.
Sulík to v stredu označil za nezmysel. Aj to, že by si fotil svoj lístok pred hlasovaním. „Ako to videl? Vliezol mi do kabínky?“
Už si nespomína
Hrušovský nevylučuje, že sa pred voľbou stretol s Ďurkovským. „Na detaily si nepamätám. Na žiadne kódy si nespomínam.“
Systém hlasovania vtedajšej koalície vo výpovedi opísal Matejička zo Smeru. Je však prekvapený, ako jeho svedectvo z prokuratúry uniklo. „Ja som žiadnu kópiu neprevzal.“
Vyšetrovanie sabotáže stále pokračuje proti neznámemu páchateľovi. „Vykonávajú sa výsluchy svedkov – poslancov vtedajšej Národnej rady,“ dodala hovorkyňa Vladimíra Gedrová.
Svedkovia už sú mimo
Ani jeden z pravicových poslancov, ktorí vypovedali o pochybnom hlasovaní, už nie je v parlamente.
Igor Sidor
Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu bol Igor Sidor nominantom ANO Pavla Ruska v správnej rade Recyklačného fondu. Neskôr podnikal v oblasti životného prostredia.
Do parlamentu sa dostal v roku 2010 na kandidátke Mosta-Hídu. Po voľbách sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia.
V parlamente bol Sidor nenápadný a počuť ho bolo len občas.
V minuloročných voľbách sa už do Národnej rady nedostal, keďže bol až na 20 mieste kandidátky.
Po prvom hlasovní o generálnom prokurátorovi, v ktorom ktosi z opozície dal hlasy Dobroslavovi Trnkovi, sa v parlamentných kuloároch hovorilo, že medzi „zradcami“ mohol byť aj Sidor. Predseda Mosta Béla Bugár to označil za „blbosti“.
Sidor zaujal aj tým, že ako predseda košického Mosta spolupracuje na lokálnej úrovni so Smerom.
Andrej Ďurkovský
Bývalý dlhoročný primátor Bratislavy a člen KDH Andrej Ďurkovský musel v roku 2010 hnutiu vysvetľovať podozrivé prideľovanie bytov v meste a kauzy ako PKO.
Po tom sa Ďurkovský vzdal členstva v strane a v parlamente bol až do volieb v roku 2012 nezávislým poslancom.
V apríli 2012 ho pre PKO obvinli z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V auguste generálna prokuratúra obvinenia zrušila pre procesné pochybenia.
Od februára vlastní Ďurkovský s manželkou firmu A.D.F., ktorá sa zaoberá prenájmom, kuriérskymi službami alebo opatrovateľstvom.
Miro Kern, Monika Tódová
Voľba prokurátora bola napínavá
Pri tajnej voľbe, v ktorej kandidoval Dobroslav Trnka, išlo vláde o život.
BRATISLAVA. Pri voľbe generálneho prokurátora bola 17. mája 2011 v Národnej rade veľká nervozita.
Štvorkoalícia po predchádzajúcich voľbách vedela, že niektorí jej poslanci hlasujú za opozičného kandidáta Dobroslava Trnku.
Premiérka Iveta Radičová preto dala ultimátum, že v prípade Trnkovho zvolenia odstúpi.
V koalícii boli „zradcovia“ už pri prvej voľbe v decembri 2010, keď nemala jednotného kandidáta.
Pri nasledujúcej voľbe si už niektorí poslanci fotografovali hlasovacie lístky, aby ukázali, že odovzdali hlas koaličnému kandidátovi.
Trnku nakoniec v máji 2011 nezvolili, Smer však hneď po voľbe tvrdil, že išlo o zmanipulovanú tajnú voľbu a poslanci pri nej použili „Radičovej kód“.
„Takto osemnásť ľudí upravilo lístok,“ ukazoval šéf Smeru Robert Fico napodobeninu lístka prečiarknutú krížom a ukazoval aj ďalšie označenia.
Počty rôznych označení sa však nezhodovali s počtami poslancov v koaličných kluboch. Podľa Fica sedeli „plusmínus jeden“.
Koalícia dohodu o označovaní lístkov odmietla. Smer ju dodnes používa ako argument proti Jozefovi Čentéšovi.
Miro Kern
Ústavný súd už povedal, že k sabotáži nedošlo
Prokurátor hovorí, že voľba by bola trestná, len ak by sa pri nej korumpovalo alebo vydieralo.
BRATISLAVA. Generálna prokuratúra vypočúvala poslancov, aby zistila, či pri voľbe generálneho prokurátora nedošlo k sabotáži.
Podľa trestného zákona sa jej dopustí ten, kto má úmysel poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky a zneužije preto svoje postavenie, aby zmaril plnenie dôležitej úlohy štátu.
Lucia Kurilovská z právnickej fakulty si nevie predstaviť, že by politické dohody, ktoré sa dejú všade, mohli byť predmetom sabotáže.
„Poslanci sa nakoniec vždy mohli slobodne rozhodnúť dohody neposlúchnuť a hlasovať podľa svojho svedomia. Ak nešlo o reálne hrozby pre nich, ťažko hovoriť o trestnom čine.“
To isté si myslí aj prokurátor a bývalý kandidát na generálneho prokurátora Ján Hrivnák.
„Je to hrubá deformácia voľnosti hlasovania každého poslanca podľa svojho vedomia a svedomia, ale nie je to trestný čin.“
Tým by sa to podľa Hrivnáka stalo napríklad vtedy, ak by za to poslancovi núkali úplatok, vyhrážali sa mu alebo naňho robili fyzický nátlak. Celé trestné stíhanie je podľa neho účelové.
To, že nejde o sabotáž, už pritom povedal námestníkovi generálneho prokurátora Dobroslavovi Trnkovi aj Ústavný súd, keď odmietol jeho sťažnosť na údajné porušenie tajnosti voľby.
„Nemožno považovať za nesúladné s ústavou, ak poslanecké kluby odporučia svojim členom hlasovať určitým spôsobom. Takéto odporúčanie má len politický charakter, a nie je právne vynútiteľné,“ napísal súd.
Monika Tódová, Veronika Prušová
Námietky plodia námietky, konca nevidno
BRATISLAVA. Pochybil prezident Ivan Gašparovič, keď Jozefa Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora?
K zodpovedaniu tejto otázky sa Ústavný súd neblíži ani zďaleka, hoci sťažnosť dostal už 3. januára a podobné problémy dokáže vyriešiť za pár mesiacov. Čoraz viac zamotané je aj to, kto o veci nakoniec rozhodne.
Prvá výmena sudcov sa udiala na Čentéšov popud. Potom prišla séria prezidentových námietok. Najprv mu prekážalo zloženie senátu, kde mali byť Marianna Mochnáčová, Ján Luby a Ladislav Orosz.
O tejto výhrade mali rozhodnúť Lajos Mészáros, Sergej Kohut a Juraj Horváth. Prezidentovi sa však nepozdával ani jeden z nich.
V stredu plénum súdu rozhodlo, že ich vystriedajú Rudolf Tkáčik, Ján Auxt a Ľubomír Dobrík. Proti posledným dvom bude pre zmenu protestovať Čentéš.
Veronika Prušová
Autor: Miro Kern
